Znižovanie investičného dlhu v prvovýrobe mlieka bude pomalšie, ako sa vzhľadom na objem finančných prostriedkov vyčlenených pre podopatrenie „Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov“ očakávalo. Producenti surového kravského mlieka majú vo výrazne vyššej miere záujem obnoviť poľnohospodársku techniku, ako napríklad realizovať stavebné investície určené pre potreby živočíšnej výroby. Vyplynulo to z prieskumu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ktorý 18. októbra 2023 prezentoval jeho predseda Alexander Pastorek.

Investície do prvovýroby

„Podiel maštalí postavených po roku 1990 je 11 percent. Zvyšok bol realizovaný pred rokom 1990. No nemáme sa čím chváliť,“ uviedol Alexander Pastorek na štvrtkovom Dni prvovýrobcov mlieka.

Zlepšeniu situácie mohli prispieť dve investičné výzvy, ktoré platobná agentúra vyhlásila v uplynulých rokoch. Vo výzve 52 momentálne štátna inštitúcia uzatvára zmluvy s úspešnými žiadateľmi, ktorí si prerozdelia bezmála 217 miliónov eur. V druhej výzve 65 mohli žiadatelia podávať svoje projekty do 15. septembra tohto roka. Rozpočet výzvy je 50 miliónov eur.

Dôležitá časť našej budúcnosti

„Podľa prieskumu realizovaného medzi našimi členmi požiadalo 77 percent podnikov prvovýroby mlieka v investičnej výzve 52 o finančné prostriedky. Z podaných žiadostí boli dve tretiny prvovýrobcov mlieka úspešných a tretine nebola žiadosť schválená,“ informuje Alexander Pastorek.

Prvovýrobcovia mlieka požadovali vo výzve 52, podľa prieskumu, takmer 150 miliónov eur.

„Najväčší objem prostriedkov 36 percent má smerovať na investície do poľnohospodárskej techniky v podobe strojov na výrobu a zber krmovín, 22 percent prostriedkov na technologické vybavenie objektov a 17 percent prostriedkov do výstavby objektov,“ vymenúva Alexander Pastorek.

Vo výzve 65 žiadali prvovýrobcovia mlieka, podľa prieskumu SZPM, 60 miliónov. Záujem o investície z ich strany oproti predošlej výzve poklesol. O podpory sa uchádzala len približne polovica z prvovýrobcov mlieka.

„Investície sú dôležitá časť našej budúcnosti. Analýza SZPM nám ukázala, kde sa nachádzame a pokiaľ túto skutočnosť nezoberieme vážne, zaostaneme za Európou. Medzi Slovenskom a Českou republikou bol pomer vo výrobe mlieka jedna ku dvom. Teraz? Jedna ku štyrom. Niečo sme urobili zle. V Českej republike riešia už druhú generáciu stavieb po roku 1990, my nemáme realizovanú ani prvú. Strašne sme zaostali,“ povedal Peter Lelkes, predseda Poľnohospodárskeho družstva Sokolce (okres Komárno).

Problematické čerpanie prostriedkov

Poľnohospodár z južného Slovenska poukázal na to, že čerpanie investičných prostriedkov z Pôdohospodárskej platobnej agentúry nie je stále také, ako by prax očakávala.

„Nie je vzácnosť, že kontrola príde 2 – 3 roky po uskutočnení diela. Ak som niečo postavil a čakám na platbu, tak zvládnuť takéto obdobie pri súčasnej cenovej úrovni stavebných materiálov, ale aj výške úrokov, nie je jednoduché,“ hovorí Peter Lelkes.

Značné investície do maštale dojníc, teľatníka, silážnych jám a senníkov v ostatných rokoch realizovalo Poľnohospodárske družstvo Žiarec Tvrdošín.

„Sám by som to nepovedal, ako nás dokázali posunúť investície pri chove slovenského strakatého dobytka. Za tri roky sme dokázali zvýšiť úžitkovosť o 2 176 kilogramov mlieka na dojnicu a rok. Naša aktuálna priemerná úžitkovosť je 10 242 kilogramov,“ uviedol Cyril Orčík, predseda PD Žiarec Tvrdošín.

Predstavitelia oravského družstva boli presvedčení, že stavbu novej maštale realizujú za spolufinancovania eurofondov a uskutočnené investície im PPA po kolaudácii uhradí. Počas stavebnej investície však Úrad pre verejné obstarávanie nekonkrétnou poznámkou, či výrazom „mohlo mať vplyv“ roztočil kolotoč, ktorého výsledkom bolo, že platobná agentúra žiadala vrátiť aj dovtedy vyplatené tranže zo schváleného projektu. Známy prípad z pred piatich rokov stále čaká na svoje rozuzlenie na súde.

Mliekarne

V uplynulom období sa mohli investične nadýchnuť aj samotní potravinári. Rozpočet výzvy 4.2 určenej pre potravinársky priemysel dosiahol 234 miliónov eur.

„Mliekarenský priemysel a výroba mliečnych výrobkov podali vo výzve 4.2 celkovo 74 žiadostí. Na investície požadovali 27 miliónov eur.  Zazmluvnených bolo 48 žiadostí v sume 23 miliónov eur,“ hovorí František Kirschner zo Sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb agrorezortu.

Čo ďalej

Súčasné projektové investície sú realizované z finančných prostriedkov z programového obdobia 2014 – 2022. Zatiaľ vôbec nie je jasné, ako budú fungovať investičné podpory v aktuálnom  období, ktoré končí v roku 2027. Odbornej verejnosti sú od minuloročného schválenia strategického plánu prezentované len obrysy finančných nástrojov. Hovorí sa o bankových zárukách, či bonifikácii úrokov z úverov. Detaily však chýbajú a do čerpania výziev je zdá sa, poriadne ďaleko.

„V rámci programového obdobia rokov 2023 – 2027 sme sa dozvedeli, že v Českej republike už bola vyhlásená výzva na investície a budúcu jar očakávajú vyhodnotenie žiadosti. Zo strany našich predstaviteľov sme mohli dnes počuť, že podmienky čerpania investičnej podpory v aktuálnom období sa legislatívne dotiahnu v budúcom roku. A v roku 2025 sa možno bude niečo diať. Dnešný deň ukázal, že je možné to robiť inak, ale my to zatiaľ stále nevieme,“ uviedol Alexander Pastorek, v záverečnom príhovore pre asi 150 prvovýrobcov mlieka.