Nie každá bryndza je Slovenská bryndza, vlastne je jej veľmi málo
Zaregistrovať bryndzu, ale aj oštiepok či parenicu ako Chránené zemepisné označenie (CHZO) pôvodom zo Slovenska bola otázka prestíže. Pre Slovensko majú tieto produkty a ich názvy podobný význam ako camembert či roquefort pre Francúzsko alebo parmigiano pre Taliansko. Tam ale všetka podobnosť so zahraničím končí. CHZO Slovenská bryndza používa iba jeden výrobca – Kluknavská mliekareň. CHZO Slovenská parenica a CHZO Slovenský oštiepok nepoužíva nik. Dôvod: je to práca navyše, ktorá by predražila výrobok.
Chránené zemepisné označenia Slovenská bryndza, Slovenská parenica a Slovenský oštiepok sa na zoznam európskych produktov s CHZO dostali v roku 2008. Podľa databázy Úradu priemyselného vlastníctva SR sú prvé dva registrované na Cech bryndziarov, tretí na Slovenský mliekarenský zväz. Sú to združenia výrobcov, ktoré majú byť podľa európskych zákonov akýmsi duchovným otcom značky. Nie sú to certifikačné orgány, ani konkrétni výrobcovia. Žiadny iný výrobok s oštiepkom či parenicou v názve v EÚ nebol registrovaný, zato na zozname zemepisných názvov figuruje aj Chránené označenie pôvodu (CHOP) Bryndza Podhalańska, ktorú Poliaci registrovali o rok skôr ako Slováci tú svoju.
Združenie výrobcov pre bryndzu a parenicu zaniklo
Cech bryndziarov sa v minulosti významne zaslúžil o propagáciu bryndze ako jedinečného a zdraviu prospešného originálneho slovenské výrobku. Tiež o to, aby sme u nás na trhu nemohli nazývať bryndzou výrobky pochybnej kvality, ktoré nespĺňajú výrobné postupy, predpísaný (aspoň 50-percentný) pomer ovčieho mlieka voči kravskému alebo boli vyrobené v zahraničí či z dovezeného mlieka. Do potravinového kódexu zároveň presadili výnimku spod pravidiel v EÚ, aby sa pri výrobe bryndze mohlo používať nepasterizované mlieko.
Cech však aktuálne existuje už iba na papieri. Keď sme z poľnoinfo.sk zavolali na telefónne číslo uvedené v databáze ÚPV SR pri slovenskej bryndzi, narazili sme na hlboký nezáujem: „Aký je aktuálne podiel bryndze s CHZO na trhu: Minimálny. Kto má okrem Kluknavskej mliekarne registrované CHZO: môže ho mať každý. Ste uvedený na ÚPV SR ako kontaktná osoba pre bryndzu za Cech bryndziarov: Ten už sedem rokov neexistuje…“
Spojili sme sa s generálnou tajomníčkou mliekarenského zväzu Janou Plankovou, ktorá nám potvrdila, že sa s Cechom bryndziarov predbežne dohodli, že zväz prevezme patronát nad bryndzou aj parenicou. Oštiepok je aj aktuálne registrovaný na SMZ. Cech však oficiálne tento proces zatiaľ nerozbehol.
„My sme pripravení ujať sa tejto úlohy. Aj v súčasnej situácii však môže ktorýkoľvek výrobca na Slovensku požiadať o registráciu pre výrobu bryndze či parenice s chráneným označením CHZO,“ uviedla pre poľnoinfo.sk Planková.
Marketingový nástroj
Pre Kluknavskú mliekareň, ktorá ako jediná na Slovensku vyrába Slovenskú bryndzu s CHZO, je táto značka vecou prestíže i nástrojom marketingu – takmer jediným, ale zato účinným.
„CHZO je certifikát kvality, pomáha nám pri vyjednávaní s reťazcami a využívame ho aj v rámci marketingových aktivít. Keďže nemáme oddelenie marketingu a nemáme na to ani rozpočet, CHZO nám pomáha predávať naše výrobky,“ uviedla Michaela Šurgová, manažérka odbytu mliekarne.
Podľa nej CHZO zviditeľňuje bryndzu Kluknavskej mliekarne medzi ostatnými bryndzami, ale malo by to oveľa silnejšiu váhu, keby bolo zákazníkom viac komunikované v čom spočíva rozdiel medzi bryndzou s a bez CHZO.
Foto: kluknavskamliekaren.sk
„Bryndza s CHZO sa vyrába podľa striktných pravidiel, obsahuje iba slovenské mlieko a to sa týka ovčej aj kravskej suroviny a záleží aj na tom, čím sa zvieratá kŕmia. Zákazník žiaľ nemá to povedomie, my sami by sme chceli viac komunikovať tieto skutočnosti,“ vysvetľuje.
Kvalitné aj bez CHZO?
Generálna tajomníčka SMZ hovorí, že syrárske výrobky slovenských mliekarní bez CHZO sú rovnako kvalitné ako tie, ktoré majú tento certifikát.
„Nie je to tak, že iba produkty s CHZO sa vyrábajú z kvalitných domácich surovín. Aj pri tých ostatných je to garantované. Naši členovia vyrábajú z kvalitného mlieka a na Slovensko mlieko nedovážame, iba vo výnimočných prípadoch a v minimálnych množstvách,“ povedala Jana Planková.
CHZO podľa nej z obchodného ani marketingového hľadiska nemá v súčasnosti veľký význam, práve naopak, sťažuje predaj výrobku.
„Slovenský zákazník sa, žiaľ, často rozhoduje na základe ceny. Pokiaľ by si výrobca chcel certifikovať CHZO napríklad pre oštiepok, znamenalo by to vyššie náklady, musel by dodržovať stanovené postupy, akceptovať zložitý proces certifikácie a dodatočné kontroly. To by výrobok predražilo a predával by sa horšie. Tak radšej tú značku nepoužije a vďaka tomu sa oštiepok predá. Medzi tým oštiepkom s a bez CHOP by pritom nebol zásadný rozdiel,“ dodala.
Čo teda je bryndza a čo je Slovenská bryndza?
„Názov sa musí používať v takom tvare, v akom je zapísaný do registra, aj s rešpektovaním malých a veľkých písmen. Napríklad Slovenská bryndza a nie Bryndza zo Slovenska, Pravá slovenská bryndza, Pravá ovčia slovenská bryndza alebo Tradičná slovenská bryndza….,“ uviedla pre poľnoinfo.sk Jana Záchenská, hovorkyňa ÚPV SR.
Všetky tieto názvy výrobkov môžeme nájsť na trhu a istým spôsobom sa priživujú na povesti Slovenskej bryndze. Nemusia spĺňať podmienky certifikácie CHZO, ale musia spĺňať potravinový kódex, ktorý tak isto nariaďuje viac ako polovičný podiel ovčej suroviny v bryndzi.
„Každá „Slovenská bryndza“ je bryndza, ale nie každá bryndza je „Slovenská bryndza“. To isté platí pre parenicu i oštiepok,“ dodala.
Aktuálne žiaden oštiepok nie je Slovenský oštiepok a žiadna parenica nie je Slovenská parenica.
Kvalita výrobkov sa zvyšuje
Kvalitu bryndze potvrdzujú aj testy Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Ako uviedla Zuzana Büchlerová z ŠVPS, z 255 vzoriek bryndze testovaných od roku 2020 bolo nevyhovujúcich 16.
Na obsah ovčieho syra testovala ŠVPS od roku 2020 presne 56 vzoriek bryndze a z nich päť nevyhovovalo príslušnej vyhláške o predpísanom nadpolovičnom obsahu ovčej zložky. To v praxi znamená menej ako jedna z desiatich.
„Všeobecne môžeme konštatovať, že sa kvalita výrobkov z ovčieho mlieka zvyšuje. Prevádzkovatelia mliekarní a salašov venujú veľkú pozornosť kvalite a bezpečnosti a vzorky vyšetrujú aj v systéme vlastných kontrol v akreditovaných laboratóriách,“ uviedla Zuzana Büchlerová pre poľnoinfo.sk.