Producentov z juhu podráždil Budajov návrh
Predstaviteľov Agrárnej komory Slovenska pobúrilo, že Ján Budaj, minister životného prostredia, poveril Štátnu ochranu prírody SR vypracovaním projektu nového národného parku Podunajsko. Podrobnosti poskytla portálu poľnoinfo.sk Helena Patasiová, predsedníčka AKS.
„Veľmi dobre si uvedomujeme, že v kontexte klimatických zmien je potrebné chrániť aj vytvárať chránené územia, ale nemôžeme prijať rozhodnutia bez vzájomnej informovanosti ľudí, ktorí žijú a hospodária v dotknutých územiach. Pred takto zamýšľanými zásadnými zmenami a zásahmi do agrárnej krajiny je nevyhnutný rozsiahly dialóg,“ uviedla Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.
Rozvoj udržateľného turizmu
Podľa vyjadrenia ministra Jána Budaja z konca januára by vznik Národného parku Podunajsko bol prínosom z hľadiska ochrany jedinečného prírodného bohatstva lužných lesov, ale aj ochrany vodných zdrojov. Má tiež priniesť rozvoj udržateľného turizmu.
„Na Slovensku máme samé horské národné parky. Oblasť Podunajska, ktorú ako národný park chráni Rakúsko aj Maďarsko, si Slovensko zatiaľ nevšíma. Pritom vnútrozemská delta je jedinečná. Toto územie si zaslúži byť národným parkom, ktorý by bol ako jediný na Slovensku nížinného typu,“ zdôraznil podľa RTVS minister Budaj.
Apelujú na rokovanie
Ohlásené kroky envirorezortu vyvolali, podľa AKS, napätie medzi poľnohospodármi v regióne.
„Úctivo vás žiadam, vážený pán minister Ján Budaj, aby ste pred predkladaním poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody zvolali rokovanie s vedením agrárnej samosprávy, ktorá zastupuje a obhajuje záujmy 642 členov, ktorí hospodária na výmere 678-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na juhu Slovenska,“ dodala Helena Patasiová.
Predsedníčka AKS tlmočí napríklad otázky poľnohospodára z Kľúčovca (okres Dunajská Streda), ktorý patrí medzi najvýznamnejších pestovateľov koreňovej zeleniny na Slovensku.
„Z úveru investoval prostriedky do rozvoja svojej rodinnej farmy, kde dnes zamestnáva v hlavnej sezóne až 100 ľudí. S veľkým znepokojením sa pýta, či bude musieť svoje poľnohospodárske práce ukončiť?“ pýta sa H. Patasiová.
Agrárna komora pripomína, že už dnes hospodári na pôde dodržiavajú mimoriadne prísne ekologické postupy s ohľadom na ochranu životného prostredia a zachovávanie prirodzených biotopov.
„V národných parkoch je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Je potrebné myslieť na našu potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť. Mienenými krokmi sa budeme viac vzďaľovať, ako napĺňať ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky v najbližšom období,“ informuje H. Patasiová.
Žitný ostrov dlhodobo patrí medzi významné poľnohospodárske oblasti Slovenska, aj keď v ostatných rokoch tamojších poľnohospodárov čoraz častejšie trápi mimoriadne horúce leto a dlhé obdobia bez zrážok. To sa prejavuje aj na produkčných ukazovateľoch regiónu.
Čo je toto za smiešny protest a maľovanie čerta na stenu ? Ak vedia tento región chrániť v susedných štátoch, prečo nie na Slovensku ? Bez podstatného vplyvu na poľnohospodársku produkciu.
Ale aj tak sa žiada (aj slušnosť to káže) prerokovať vopred takéto zámery so všetkými zainteresovanými!
To určite áno. Článok v takomto duchu by som nekomentoval.
Čítali ste Zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ? Viete akú plochu bude navrhovaný park zaberať? Domievate sa, že na slovenskom úseku Dunaja nie sú žiadne územia predmetom ochrany?
Je to o poradí priorít. Žiaľ, aj farmári majú tie svoje, ktoré málokedy korešpondujú s udržateľným životom budúcich generácií.
Málokedy? Tak to by som si nedovolil tvrdiť….