Vinič je na Slovensku už tradičnou plodinou, hoci patríme k severnej hranici jeho pestovania v Európe. Aj keď plochy rodiacich vinohradov boli v minulosti väčšie, stále sa nájdu pestovatelia, ktorí sa viniču venujú – a to najmä s cieľom dorobiť víno. Nie je to však jediný cieľ. Pestovateľ z Úľan nad Žitavou síce dorába aj víno, no najmä disponuje nevšedným atlasom jeho odrôd.

„Aktuálne pestujeme asi 300 rôznych odrôd viniča, konkrétne – stolového viniča, teda na priamy konzum. Mali sme ich v minulosti aj viac, okolo 600, ale niektoré menej perspektívne odrody sme z nášho sortimentu vyradili a venujeme sa tým, ktoré ostali,“ hovorí pestovateľ Jozef Teplan.

Len v jeho záhrade priamo v obci možno nájsť nespočetné množstvo viniča. Okrem nej pestuje hrozno aj v neďalekej vinici.

„Som viničom fascinovaný. Je to podľa mňa najzaujímavejšia záhradná kultúra, aká existuje. Je neskutočné množstvo rôznych odrôd a variantov. Sú muštové odrody, stolové odrody, sú strapce s úplne maličkými, ale šťavnatými bobuľkami, a sú odrody s obrovitánskymi bobuľami rôznych farieb, chutí a tvarov. To je pre mňa úžasný svet, ktorý ma priťahuje, a tak ako hobby sa zaoberám tým, že zbieram najrôznejšie – možné aj nemožné odrody viniča.“

Dominuje Ukrajina

V záhrade aj vo vinici Jozefa Teplana sa nájdu aj tradičné slovenské odrody vyšľachtené u nás. Oveľa viac koreňov je však pre bežného človeka skôr neznámych, ako známych.

„V súčasnosti najvýznamnejšími šľachtiteľmi sú jednoznačne Ukrajinci. Odtiaľ pochádza gro sortimentu, ktorý máme,“ vysvetlil Teplan.

kňažná

K moderným ukrajinským odrodám patrí aj odroda kňažná, ktorá patrí k pestovateľovým obľúbeným.

„Jednou z dôležitých vlastností stolového viniča je to, že bobule v strapci sú pekné a rovnomerne veľké. Pri odrode kňažná sú ukážkové. Hrozno má nádhernú ružovkastú farbu, vynikajúcu chrumkavú dužinu a perfektnú chuť. Z Ukrajiny pochádza aj dubovsky ružové, ďalšia odroda, ktorá má veľké strapce, ktoré sú dlhé, bobule sa netlačia jedna na druhú a majú zaujímavý znak – kyjačikovitý tvar, ktorým sú výnimočné,“ ukázal nám pestovateľ.

dubovsky ružové

Bobule od výmyslu sveta

V jeho zbierke sa nájdu tvary a farby od výmyslu sveta. K najzaujímavejším patrí novinka z Japonska – odroda my heart. Bobule po prerezaní skutočne pripomínajú tvar srdca.

„Keby som mal vypichnúť nejakú chuťovku, určite je to odroda bananas. Má obrovské strapce, niektoré majú aj 5 kilogramov. A ako samotný názov napovedá, dá sa v nej nájsť chuť banánu aj ananásu. Bananas je neuveriteľne úrodný a to je pri stolových odrodách dôležité. Pretože ak máte odrodu, ktorá zaberá veľa miesta a urodí sa tam pár strapčekov s malými bobuľami, nie ste z toho nadšený, nech už je tam akokoľvek dobrá chuť. Pri stolovej odrode je pre záhradkára dôležitá práve úrodnosť a túto podmienku bananas spĺňa. A hoci strapec je obrovský, niektoré iné odrody majú aj väčšie,“ dodáva pestovateľ.

bananas

V záhrade sme objavili aj obrovské strapce s úzkymi dlhými bobuľami, aké bežne na pultoch obchodov ani na tržniciach nevidieť.

„Ide tiež o jednu z novších odrôd s názvom lamborghini. Vzhľadovo je veľmi nezvyčajná, bobule sú extra dlhé a tenké. Výhodou je aj veľmi dôležitá vlastnosť – bezsemennosť. Teda keď do bobule zahryznete, nenatrafíte na semienko. Pri stolových odrodách je to veľmi žiaduci znak, ktorý sa spája zväčša skôr s menšími bobuľkami. Ale pri lamborghini sú bobule nesmierne veľké a dlhé a sú bez semien. Táto odroda má podľa mňa medzi záhradkármi veľkú budúcnosť,“ myslí si zberateľ.

Nie je to ťažšie

Hoci mnohé strapce v záhrade aj vinici Jozefa Teplana vyzerajú skutočne exoticky a náročne, ich pestovanie podľa samotného pestovateľa nie je ničím zložité.

„Moderné stolové odrody nie sú náročnejšie na pestovanie, ako tie staré. Keby som to mal porovnať napríklad s takou chrupkou, kedysi veľmi žiadanou odrodou, alebo s kráľovnou viníc či panóniou, tie sú na pestovanie náročnejšie, ako moderné odrody. Sú náchylnejšie na choroby aj na mrazy,“ hovorí zo skúsenosti pestovateľ.

Práve preto by sa pestovatelia podľa neho nemali noviniek báť.

„O tejto skupine moderných odrôd hovoríme, že sú rezistentné. U ľudí to evokuje, že sú úplne odolné voči mrazom aj chorobám, čo samozrejme nie je úplná pravda, pretože aj medzi nimi sú rozdiely. Sú však roky, keď sa dajú dopestovať úplne bez postrekov, a sú roky, keď vyžadujú jeden-dva postreky. Ale je to podstatne menej, ako keď niektoré odrody musíte striekať aj osemkrát za sezónu. Takže netreba sa ich vôbec báť,“ dodáva Jozef Teplan.