Boj s africkým morom ošípaných zvádzajú naši chovatelia už niečo vyše tri roky. Prvý prípad sa u nás vyskytol v okrese Trebišov v auguste 2019. Odvtedy za obeť vírusu padli tisíce domácich ošípaných v chovoch, aj tisíce diviakov. Posledný výskyt vo veľkochovoch sa objavil na prelome rokov 2021 a 2022, kedy veterinári nariadili likvidáciu asi 55 tisíc kusov zvierat.

EK bude jednať o zrušení niektorých infekčných oblastí u nás

„Vlani o takomto čase sebestačnosť v produkcii bravčoviny dosahovala asi 36 percent. Aktuálne, ak vychádzame z posledných informácií o chove hospodárskych zvierat, je to niekde na úrovni 22 až 24 percent,“ skonštatoval Peter Polák, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovu ošípaných.

Téma afrického moru ošípaných a možnosti ochrany chovov dominovala utorkovému (13.9.2022) stretnutiu chovateľov v Nitre. Proaktívne opatrenia sú aj podľa odborníkov jedinou cestou, ako chovy od nákazy ochrániť. Nateraz sa nákazu darí držať vo východnej polovici republiky, teda ďalej od najväčších veľkochovov.

„Momentálne je situácia stabilizovaná. Nerozširuje sa nám či už diviačia zver, čo sa týka pozitivity, ani domáce ošípané, do ďalších okresov. Zajtra (14.9.2022, pozn. redakcie) bude Európska komisia prejednávať aj zrušenie niektorých infekčných oblastí u nás, najmä v oblasti Trebišova a Michaloviec, čo znamená, že situácia je určite stabilizovaná,“ skonštatoval Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Vo viacerých okolitých krajinách sa nákaza ďalej šíri. Aktuálne červenými farbami, naznačujúcimi infekčné zóny, zahorelo kompletne celé Rumunsko. Osudovým sa mu stal veľký počet malých chovov, roztrúsených po celej krajine. Keďže nákaza postihla mnohé z nich, do červených farieb sa prepadla celá krajina.

Opatrenia pomohli

Z pohľadu chovateľov situácia stále nie je ideálna.

„Situácia je asi taká stabilná, aká je stabilná situácia s covidom. Mám dnes covid ja, alebo máte ho vy? Alebo ho budeme mať až zajtra? Robíme všetko pre to, aby sme africký mor ošípaných do chovov nedostali, ale bohužiaľ situácia nie je plne v našich rukách, preto aj to prirovnanie s covidom,“ skonštatoval chovateľ František Valášek.

V nitrianskom kraji má tri chovy, dosiaľ sa im africký mor ošípaných vyhol. Opatrenia v podobe dezinfekcie, ako aj výstavby oplotenia, robí nepretržite na vlastné náklady.

Hraničnými okresmi pre šírenie nákazy sú aktuálne na Slovensku Žiar nad Hronom, Banská Bystrica a Veľký Krtíš.

Podľa Jozefa Bíreša je pozitívne, že sa nákaza drží viac na východe krajiny, kam prešla z okolitých štátov, keďže v Maďarsku, Poľsku aj na Ukrajine sa africký mor šíril vo väčšom rozsahu. V tomto smere pozitívne hodnotí aj nárazníkové zóny s prísnejšími opatreniami, ktoré boli stanovené na našej južnej, východnej aj severnej hranici. Istý čas aj na hraniciach s Českou republikou. Ich zriadenie pritom žiadna legislatíva neprikazovala.

„Bolo to proaktívne rozhodnutie, ešte keď mor na Slovensku nebol, ale vedeli sme, ako sa situácia vyvíja v okolitých krajinách. Nárazníkové zóny sme stanovili z dôvodu, aby v daných oblastiach stúpol lov diviačej zveri a bol zvýšený monitoring diviakov, a teda sa nákaza nešírila ďaleko. Nikto nám to neprikazoval,“ skonštatoval Jozef Bíreš.

Zníženie stavu diviakov

Hoci je situácia u nás aktuálne lepšia, boj s nákazou sa nekončí. Naďalej je nutné dodržiavanie preventívnych hygienických a dezinfekčných opatrení v chovoch, ako aj zvýšený lov diviakov.

„Nákazu je možné zlikvidovať, ale hlavný nosič, jej zdroj, teda diviačia zver, sa musí adekvátne znižovať. Diviakov máme naozaj neskutočne veľa. Pokiaľ nedosiahneme denzitu okolo 0,4 diviaka na kilometer štvorcový, prenos pokračuje. Keď dosiahneme túto hranicu, je relatívne vylúčený,“ vyjadril sa Jozef Bíreš.

Zníženie denzity diviakov, nielen lovom, ale aj samotnou nákazou, pomohlo v boji so šírením afrického moru ošípaných aj v okresoch na východe Slovenska. Problémom zostáva, že v niektorých lokalitách Slovenska sa diviaky vyskytujú aj s hustotou 12 až 14 kusov na kilometer štvorcový.