Pred desiatkami rokov sme zeleninu zo Slovenska dokázali aj vyvážať. Dnes patríme medzi importérov. „Dovozy sú obrovské, pohybujú sa v desiatkach miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu s potravinami je na Slovensku dlhodobo záporné a zelenina sa na tom podieľa významným podielom, podobne ako ovocie,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR.

Zväz upozorňuje na potrebu lepšieho nastavenia podpôr, ktoré by poľnohospodárov motivovali, aby zeleninu začali pestovať a znížili tak dovoz.

„Pripravuje sa Strategický plán na roky 2023 až 2027. Jedine správnym nastavením a adresným určením podpôr dokážeme zvrátiť aktuálnu situáciu. Pretože inak, po roku 2027, budeme už len konštatovať, že sme premárnili veľkú šancu. Aktuálna situácia umožňuje zmeniť zlé nastavenie a poskytne možnosť pestovať zeleninu. Je to aj šanca pre spotrebiteľov, aby slovenskú zeleninu nachádzali na pultoch obchodov, nakoľko aj oni majú veľkú moc rozhodovať o tom, čo sa bude predávať,“ dodal J. Šumichrast.

Štát sľubuje zmenu

O potrebe zvrátiť situáciu sa na Slovensku vie dlhodobo. Zmeny dosiaľ boli skôr v deklaratívnej rovine, významnejšie sa do praxe nepremietajú. Aj tentoraz štát sľubuje zmenu vďaka nastaveniam v novej spoločnej poľnohospodárskej politike.

„Od roku 2023 nebudeme zaostávať v podporách za susednými štátmi. Viazané platby na ovocie a zeleninu budú jedny z najvyšších v Európskej únii. Podstatne vyššie, ako sú teraz. Takisto podpora integrovanej produkcie a ekologickej produkcie pôjde podstatne vyššie,“ uviedol Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu poľnohospodárskej politiky na MPRV SR.

Podporu zeleninárstva deklaruje štát aj v strategickom pláne, ktorý len pred pár dňami predložilo ministerstvo pôdohospodárstva na neformálnu konzultáciu do Bruselu.

„Sektor ovocia a zeleniny bude podporený prostredníctvom viazanej podpory príjmu. Hlavným cieľom intervencie je dosiahnutie vyššej miery konkurencieschopnosti produkcie a zastúpenie na trhu EÚ. Slovensko podporí prostredníctvom viazanej podpory príjmu 7300 hektárov vybraných druhov zeleniny. Pestovanie všetkých druhov zeleniny bude podporené aj intervenciou ekologické poľnohospodárstvo. Podporí sa ekologická produkcia zeleniny na 300 hektárov,“ uvádza sa v odoslanom dokumente.

Viazanú podporu ovocia a zeleniny, podľa údajov prezentovaných ministerstvom pôdohospodárstva v roku 2021, poskytuje 19 členských štátov Európskej únie. Priemerná sadzba dosahuje 255 eur na hektár. Podľa rezortných štatistík smerovalo u nás na podporu zeleniny, vrátane rajčiakov, v roku 2016 asi 1,44 milióna eur. V roku 2016 to bolo 1,6 milióna eur a v roku 2020 asi 1 milión eur. Pre nastávajúce obdobie 2023 – 2027 plánuje rezort vyčleniť na viazané platby 3,9 milióna eur ročne.

Šalát špenát, batát a kukurica cukrová majú mať od roku 2023 sadzbu na hektár vo výške 500 eur, čo je podľa rezortu o 21 percent viac, ako vlani.

„Od 2023 bude podporená cibuľa, cesnak, pór, karfiol, kaleráb, kel, brokolica, kapusta, mrkva a karotka, petržlen, paštrnák, cvikla, reďkev zeler, zeler, špargľa, rajčiak, uhorka, tekvica na priamy konzum,  dyňa, melón, paprika, čili papričky, baklažán sadzbou 745 eur na hektár,“ uvádza sa v prezentácii, ktorú ministerstvo pripravilo pre nedávnu konferenciu v Mojmírovciach.

Zeleninári chcú ešte diskutovať

Predstavené čísla síce prinášajú zmenu, pestovatelia však vidia priestor aj na ďalšie kroky a chcú s rezortom ešte diskutovať.

„Čo sa týka zeleniny, do viazaných platieb potrebujeme pre pestovateľov zaradiť zakryté plochy, aby tiež boli v tomto systéme podporované. Čo sa týka šetrných postupov,  stále vidíme priestor na rokovania. Vidíme možnosť rozdeliť zeleninu na dve kategórie, ako je to vo viazaných platbách – so zreteľom na vysokú a veľmi vysokú prácnosť, aby existovali dve sadzby. Toto je naďalej predmetom rokovaní a nastavenia podmienok. Pokiaľ chceme, aby sa finančné prostriedky čerpali, podmienky musia byť čerpateľné,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarského a zeleninárskeho  zväzu.

Podľa pestovateľov je na čase nastaviť podpory tak, aby peniaze, na ne určené, neboli doslova vyhadzované von oknom. Práve to vidia za výraznými viazanými podporami plôch tekvice v uplynulom období.

„Ak takto vyhadzujeme peniaze von oknom. Netreba sa čudovať, že dovoz zeleniny zo zahraničia stúpa a my vyrábame málo a draho. Jedným z dôvodov sú práve podpory, ktoré strácajú účinok, nakoľko sú cielené tam, kde nie sú potrebné. Urobme si poriadok v zelenine a v číslach, aby sme vedeli, koľko a kam smeruje peňazí,“ vyzvali zeleninári ministerstvo.

Okrem cielenejšie a čerpateľnejšie nastavených podpôr je podľa samotných pestovateľov potrebné zaviesť viaceré podpory pre zakryté plochy – vrátane zelenej nafty aj viazanej platby. Za nevyhnutné považujú aj zavedenie registra zeleniny, ktorý by bol dostupný aj verejnosti, a zavedenie programu kvality Q SK pre zeleninu.