Prvovýrobcovia mlieka mali záujem rokovať s ministrom Samuelom Vlčanom na svojej konferencii v Nitre. Napriek prisľúbenej účasti sa to v utorok nepodarilo. Neúspešní boli aj dnes. O stretnutie s ministrom žiadali na agrorezorte mesiac dopredu. Dostali termín, v ktorom bol ale minister na tlačovej konferencii v dvesto kilometrov vzdialenej Banskej Bystrici. Vybrali sme sa za ním, aby sme sa ho spýtali, či sa mu podarí stretnúť so slovenskými producentmi kravského mlieka do tretice. Samuel Vlčan, prostredníctvom nášho portálu, chovateľom stretnutie nesľúbil, lebo vraj generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, s ktorým nakoniec rokovali prvovýrobcovia mlieka aj dnes, je viac „v detaile“ ako on.

Celé toto naháňanie ministra by bolo skôr úsmevné, keby naši chovatelia aktuálne neprežívali najväčšiu krízu za ostatných päť rokov. Odpoveď, že s chovateľmi združenými v Slovenskom zväze prvovýrobcov mlieka, holsteinskom a strakatom zväze, no aj mliekarmi, rokovali iní zástupcovia ministerstva, je nedostatočná. Ak by chceli títo ťahúni slovenskej produkcie a spracovania mlieka rokovať s generálnym riaditeľom sekcie poľnohospodárstva, tak žiadajú o stretnutie priamo jeho a nečakajú mesiac na termín u ministra.

35 miliónov pre prvovýrobu mlieka

A čo vôbec žiadajú slovenskí producenti a spracovatelia mlieka? Situácia na trhu, keď sa realizačné ceny nehýbu a ceny vstupov rastú spôsobila, že za rok 2021 dosiahnu najvyššiu stratu od roku 2016. Pred piatimi rokmi sa trh s mliekom rozkýval z dôvodu odstránenia viac ako tridsať rokov zavedených mliečnych kvót v Európskej únii.

Prvovýrobcovia žiadajú okamžitú štátnu pomoc vo výške 35 miliónov eur na vykrytie strát, ktoré odvetvie dosiahne vo výške 55 miliónov eur. Požadujú tiež úpravu normatívov na dojnice pri podpore na Zelenú naftu a jasne stanovenú podporu na VDJ z európskych zdrojov.

6 centov teraz či v budúcnosti?

„Viem o tých problémoch, ktoré na trhu sú. Už som o tom viac ráz hovoril, že aj Strategický plán nastavujeme tak, aby sa všetky druhy podpory na dojnicu pretavili do finančnej podpory jedného kilogramu mlieka v hodnote 6 eurocentov. Verím, že to bude dostatočný motivačný faktor,“ odpovedal Samuel Vlčan na otázku portálu poľnoinfo.sk.

Suma, ktorú minister uviedol, pravdepodobne motivačnou nebude. Podľa údajov, ktoré oznámil Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka v utorok, takáto výška podpory je už aktuálne. Šanca, že slovenskí prvovýrobcovia prezentujú, že dostávajú vyššie podpory ako v skutočnosti, sa zdá nereálna. Minister napriek tomu na svojom výpočte v odpovedi pre poľnoinfo.sk trval.

„Podľa našich prepočtov tá súčasná podpora nie je 6 centov. Je nižšia. Niekde na úrovni 3,5 až 4 centy,“ povedal.

Ak necháme hovoriť čísla SZPM, priemerná podpora na kilogram mlieka vypočítaná na priemernú slovenskú úžitkovosť v danom roku dosahuje už roky veľmi podobnú úroveň. V roku 2021 dosiahla podpora na kilogram, aj so započítaním platieb na dobré životné podmienky zvierat, 6,4 centa. V roku 2020 to bolo 6,2 centa. V roku 2019 presne 7 centov. V krízovom roku 2016 dosiahla podpora až 9 centov za kilogram. Dôvod je potrebné vidieť vo vyčlenení 33 miliónov eur zo štátneho rozpočtu na sanáciu strát prvovýrobcov mlieka, z ktorých sa vyčerpalo 31 miliónov eur.

„Oboznámim sa podrobne s ich návrhom a požiadavkami. Poviem otvorene, vyčarovať dnes z kapitoly ministerstva pôdohospodárstva 35 miliónov eur nie je možné. Budeme ale hľadať všetky dostupné možnosti, ako ich finančne krátkodobo sanovať,“ povedal minister.

Situácia je presne opačná, ako hovorí minister

Ešte vlani bola priemerná nákupná cena surového kravského mlieka u nás porovnateľná s nemeckou cenou. To sa začalo meniť v tomto roku. Svetové ceny rastlinných komodít rástli a slovenské mliekarne zväčša nedokázali vyjednať vyššie realizačné ceny svojich výrobkov a tak zastali aj nákupné ceny mlieka.

„Slovenské mliekarne spracovávajú len slovenské mlieko. Štáty EÚ, ktoré investujú do produkcie mlieka a aj iných produktov vo väčšom rozsahu ako my, sú si vedomé toho, že sebestačnosť v potravinách je tým najdôležitejším bezpečnostným faktorom,“ povedal pre poľnoinfo.sk Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Minister podľa vyjadrenia na tlačovej konferencii vidí problém nízkych cien v tom, že na Slovensku je nedostatok spracovateľských kapacít.

„Keď nemáte dostatok spracovateľov mlieka na vnútornom trhu a máte vyššiu produkciu komodity, ako máte možnosť spracovania, tak to spôsobuje, že je cena tlačená nadol,“ povedal minister.

Poučka Samuela Vlčana by perfektne sedela, keby bola podľa prezidenta Slovenského mliekarenského zväzu pravdivá. Situácia u nás je presne opačná.

„Máme veľkú obavu o dostatok slovenského mlieka a čo sledujeme, tú obavu už vyjadrujú aj majitelia mliekarní, ktoré sú v zahraničných rukách. Informujú, že sem prišli podnikať za určitých štandardných podmienok,“ uviedol Marián Šolty.

Nemôžu suplovať podporu v okolitých štátoch

Aktuálne podľa Šoltyho zažívame výrazný nárast cien surového kravského mlieka, ktorý nastal v mesiacoch september a október, takže do aktuálnych štatistík zatiaľ nie je premietnutý.

„Mliekarne sú pripravené upravovať cenu smerom nahor aj v nasledujúcich mesiacoch, ale nemôžu suplovať úlohu štátu v podpore rezortu na úroveň, ktorá je obvyklá v okolitých štátoch,“ povedal M. Šolty.

Mliekarne podľa jeho vyjadrenia majú obrovskú obavu z toho, aby bolo na Slovensku v najbližšom období dostatok suroviny.

Zdá sa, že situácia na trhu sa momentálne láme. Stretlo sa viacero nepriaznivých faktorov, ktoré produkcii mlieka nenahrávajú. O to viac chovatelia, ktorí to ešte nevzdali výroby mlieka, potrebujú počuť riadne a odborné stavisko a nie vyjadrenia vytiahnuté z rukáva.

S odchodom dojníc z obce sa už nikdy do tejto obce nevrátia. Preruší sa kontinuita výroby a stratí sa aj určitá tolerancia vidieckeho obyvateľstva k živočíšnej výrobe. Pri sile občianskej spoločnosti vytvoriť nový, ekonomicky efektívny chov na zelenej lúke sa zdá takmer nemožné.