Ministerstvo životného prostredia SR je prekvapené tónom aj neodbornosťou stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, (v ďalšom stanovisko) ktoré tvrdí, že prijatím vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny (v ďalšom vyhláška) sa ministerstvo životného prostredia snaží poškodiť chovateľov, alebo dokonca ohroziť vidiecky život.

Toto stanovisko ministerstva pôdohospodárstva vnímame ako pozostatok názorov prežívajúcich z mečiarovskej a ficovskej éry, v ktorej bolo umelo živené nepriateľstvo pôdohospodárov voči ochrancom životného prostredia.

Z ochrany prírody sa robil odporca pôdohospodárov

Autori stanoviska urobili zbytočný krok do minulosti. Vyhláška prešla legislatívnym procesom, je podpísaná a ministerstvo pôdohospodárstva má dnes dôležitejšie úlohy, než písanie útočných stanovísk voči inému rezortu.

Či sa to na ministerstve pôdohospodárstva niekomu páči, alebo nie – je 21. storočie a ochrana životného prostredia dôležitou oblasťou štátnej politiky. Na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by mali pôdohospodárov, potravinárov a lesníkov skôr spájať s úsilím ochranárov prírody – a to v mene spoločného cieľa , ktorým je zaistenie života pre budúce generácie.

Ministerstvo pôdohospodárstva disponuje ročne miliardami eur, avšak v tejto zodpovednosti v minulosti zlyhávalo. Raz pre korupciu, inokedy pre neodbornosť a zaostávanie svojich politík. To zaostávanie si v minulosti zastieralo napr. aj výhovorkami na ochranu prírody. Z ochrany prírody sa robil odporca pôdohospodárov, potravinárov alebo lesníkov.

Po vzniku novej vlády sa mali tieto časy skončiť. V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa mali začať konečne plniť aj ciele ochrany životného prostredia. O to viac, že na ich zanedbávanie upozorňujú aj orgány EÚ. Upozorňujú aj na dôsledky, akými sú: masívny úbytok biodiverzity na územiach obhospodarovaných na výrobu potravín, úpadok kvality pôdy, rozpad lesov aj ďalších prírodných systémov, ktoré sú kľúčové pre zachovanie života na Zemi. EÚ vníma, že pôdohospodárska politika v SR si zatiaľ nevie poradiť s vysokým zamorovaním povrchových aj podzemných vôd, s emisiami metánu a CO, s poškodzovaním pôdy či s vysychaním krajiny.

Politická kampaň ministerstva pôdohospodárstva

Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo spomínané stanovisko po podpísaní vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Ide o právo a povinnosť ministerstva životného prostredia zabezpečiť – okrem iného – aj prežitie chránených zvierat.

Vydaniu vyhlášky predchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Počas tzv. rozporových konaní dochádzalo k prieniku a akceptovaniu rôznych postojov a záujmov. MŽP mnohé zakomponovalo do vyhlášky a vyvinulo maximálne úsilie aj voči ministerstvu pôdohospodárstva. Ale toto jediné ministerstvo počas rokovaní bránilo hladkému legislatívnemu procesu. Napokon vo svojom odmietaní ostalo ministerstvo pôdohospodárstva osamelé. Vyhláška, ľudovo nazývaná „vyhláškou o ochrane vlka“, prešla celým legislatívnym procesom a na deň Zeme, 22. apríla 2021, bola podpísaná ministrom Jánom Budajom.

Voči už ukončenému legislatívnemu procesu vydalo ministerstvo pôdohospodárstva zvláštne, de facto politické stanovisko. Žiada v ňom, aby sme vyhlášku odvolali. Hlavne ale na veľkej ploche hlása nepravdy, ktoré majú voči vyhláške, aj voči ochrane prírody, postaviť farmárov, chovateľov aj včelárov.

Raz teda na rokovania nechodili, inokedy chodili a kládli absurdné pripomienky

Takáto politická kampaň ministerstva pôdohospodárstva voči už vydanej vyhláške je v slovenskej politike niečím nebývalým. Ministerstvo pôdohospodárstva zrazu tvrdí, že vyhláška nebola medzirezortne prerokovaná, hoci vie, že opak je pravdou. A hoci to bolo práve ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré v snahe oddialiť prijatie vyhlášky všemožne zdržiavalo legislatívny proces. Obštruovalo ešte aj tie rokovania, čo mali byť o jeho vlastných pripomienkach k vyhláške. Takéto obštrukcie ministerstva pôdohospodárstva voči legálnemu výkonu zákona na ochranu prírody sú nebývalé a ťažko si ich vysvetliť.

Ministerstvo pôdohospodárstva do medzirezortného rokovania (o ktorom tvrdí, že nebolo) predkladalo po celý čas kapriciózne pripomienky. Napr., chceli zasahovať do toho, ako budú národné parky označovať chránené územia, alebo aký výzor budú mať rovnošaty príslušníkov Stráže prírody, hoci ministerstvo pôdohospodárstva nemá k týmto zložkám žiadnu gesciu. Raz teda na rokovania nechodili, inokedy chodili a kládli absurdné pripomienky… Všetko sa to nedá pochopiť inak, než ako zámerné úsilie o oddialenie vydania vyhlášky. Možno preto, aby sa stihla naplniť kvóta z roku 2020 pre zastrelenie 50 chránených zvierat (vydanú tými istými úradníkmi ministerstva pôdohospodárstva).

Ak obštrukcie niekomu poslúžili, potom iba záujmom trofejnej elity poľovníkov

Nech bol ale dôvod úradníckych obštrukcií taký, alebo onaký, isté je, že účelové marenie legislatívnej práce envirorezortu nie je v náplni práce ministerstva pôdohospodárstva a neprispieva k plneniu cieľov tejto vlády. Ak obštrukcie niekomu poslúžili, potom iba záujmom trofejnej elity poľovníkov, ktorí si túžili streliť do vlka. Je na úvahu, či to bolo nevyhnutné, že nám ministerstvo pôdohospodárstva predviedlo, ako ho ešte vždy dokáže ovládnuť myslenie (a záujmy), aké boli typické pre éru V. Mečiara a R. Fica.

V týchto starých časoch majú korene aj niektoré ideologické pasáže stanoviska ministerstva pôdohospodárstva. Napríklad ak sa pokúša verejnosť strašiť dôsledkami vyhlášky MŽP, tá vraj dokonca ohrozí celý vidiek a jeho spôsob života. Je to nezmysel, táto vyhláška je iba predpisom nižšej právnej sily, preto nemôže nikomu ukladať žiadne povinnosti nad rámec platného zákona o ochrane prírody a krajiny.

Legislatívny súlad vyhlášky pred jej podpísaním dôsledne preskúmala Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády SR pre technické právne predpisy na zasadnutiach 29. marca 2021 a 19. apríla 2021. Komisia nekonštatovala porušenie legislatívnych pravidiel a výsledné znenie vyhlášky vylučuje akýkoľvek nesúlad s rámcom vymedzeným zákonom o ochrane prírody a krajiny.

Ministerstvo pôdohospodárstva v tejto časti svojho vyhlásenia zavádza a straší verejnosť zbytočne.

Zoznam chránených rastlín rozšírený o ohrozené druhy

Ministerstvo pôdohospodárstva kritizuje rozšírenie zoznamu chránených rastlín ako neodborný. Táto kritika by však mala smerovať do vlastných radov. Je to práve neodbornosť ministerstva pôdohospodárstva, pre ktorú už roky nedokáže zlepšiť účinnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto je SR kritizovaná za pokles biodiverzity a za vysychanie krajiny, spôsobené poľnohospodárstvom. Upozornila na to napr. minuloročná správa Európskeho dvora audítorov. V dôsledku necitlivých poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov došlo v SR k nárastu počtu ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Za to zodpovedá (ne)odbornosť niektorých úradníkov v rezorte ministerstva pôdohospodárstva, ktorí ani po dlhých rokoch poberania eurodotácií nedokázali zosúladiť politiku rezortu s európskym videním ochrany prírody a krajiny, či našu potravinovú sebestačnosť.

Upozornenia EÚ, ktoré zatiaľ ministerstvo pôdohospodárstva ignoruje, citlivo vníma ministerstvo životného prostredia, ktoré vo svojej vyhláške rozšírilo zoznam ohrozených druhov v poľnohospodárskej krajine. Proti rozšíreniu zoznamu chránených rastlín nenamietali ani profesijné združenia poľnohospodárov. Envirorezort totiž vo vyhláške mohol preukázať, že dokáže zo zoznamu chránených aj vyraďovať – a to tie druhy rastlín, ktoré už ochranu nepotrebujú.

Ministerstvo pôdohospodárstva nevznieslo – okrem vyradenia druhu topoľ čierny (Populus nigra) – k tomu žiadnu pripomienku. Zaujalo a pobavilo iba tým, že si vo zverejnenom stanovisku zmýlilo mak poľný (Papaver argemone) s makom vlčím (Papaver rhoes). To len ilustruje, že aj tentoraz malo ministerstvo pôdohospodárstva vo svojich vyjadreniach k ochrane prírody radšej dvakrát merať skôr, než zverejní oficiálne vyjadrenie… Zámenou maku poľného s makom vlčím ilustrovalo nešťastne svoju odbornosť.

Správne konania pod drobnohľadom

Ministerstvo pôdohospodárstva ďalej verejnosti predostiera, že vyhláškou ministerstva životného prostredia hrozí pestovateľom množstvo nových správnych konaní. Je to ale práve naopak, ministerstvo vyhláškou spresňuje a zjednodušuje náležitosti, (napríklad ohľadom vydania súhlasu na vysádzanie alebo pestovanie nepôvodných druhov) a tým predchádza sporom.

Nevyhnutnosť tejto regulácie je z hľadiska ochrany biodiverzity nespochybniteľná a už podstatne dávnejšie definovaná európskou legislatívou, ako aj zákonom o ochrane prírody a krajiny. Vyhláška tu mala byť už dávno. Ani v tejto oblasti nezakladá žiadne povinnosti nad rámec zákona, jej cieľom je mať predovšetkým prehľad nad negatívnymi vplyvmi nepôvodných druhov na slovenské pôvodné druhy a biodiverzitu. Vyhláška je aj v tejto veci v súlade so smernicami Európskej únie. Ministerstvo pôdohospodárstva by sa takému opatreniu malo tešiť, no ono protestuje.

Spravodlivé náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania

Ministerstvo pôdohospodárstva spochybňuje úpravu zámien pozemkov ako formy náhrady bežného obhospodarovania. Ale pritom v Programovom vyhlásení vlády je cieľ zefektívniť uplatňovanie záujmov súkromných vlastníkov lesa, či pôdy v chránených územiach. Mnohí majitelia takýchto pozemkov by uvítali zámenu pozemku – ale ministerstvo pôdohospodárstva to vidí inak. Vyhláška MŽP ale napriek odporu ministerstva pôdohospodárstva pomôže majiteľom pozemkov v chránených územiach a zjednoduší zámeny štátnych pozemkov s pozemkami neštátnych vlastníkov. Cieľom ministerstva životného prostredia je, aby obmedzenia z ochrany prírody znášal primárne štát a nie súkromní vlastníci. Ministerstvo pôdohospodárstva ale požadovalo vteliť do vyhlášky iné formulácie, ktoré by kompenzácie (zámeny) pôdy súkromných vlastníkov prakticky vylúčili.

Podpora chovateľom hospodárskych zvierat

Rezort pôdohospodárstva má primárne podporovať chovateľov hospodárskych zvierat a včelárov , ale do pripomienkovania vyhlášky nepriniesol žiadne konkrétne návrhy na zlepšenie podmienok chovateľov, ani návrhy na uľahčenie uplatnení náhrad škôd spôsobených chráneným živočíchom.

Túto rolu agrorezortu muselo vo vyhláške suplovať ministerstvo životného prostredia. Agrorezort dokonca požadoval vypustenie tých ustanovení vyhlášky, ktoré pomáhali chovateľom hospodárskych zvierat prijímať preventívne opatrenia voči útokom dravcov. Tým by ministerstvo pôdohospodárstva tak akoby chcelo sťažiť život chovateľov a zhoršiť ich šance uplatniť si náhrady za škody (podobné výhrady mali aj v prípade včelstiev).

Ministerstvo životného prostredia pred vydaním vyhlášky opakovane rokovalo so Zväzom chovateľov oviec a kôz, aj zo zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ich návrhy boli v niektorých smeroch paradoxne prísnejšie ako samotný návrh rezortu životného prostredia. Výsledné formulácie v texte vyhlášky sú výsledkom kompromisov a dohody so Zväzom chovateľov oviec a kôz. Reflektujú aj pripomienky uplatnené Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. Ministerstvo pôdohospodárstva sa ale v spomínanom stanovisku pokúša vo verejnosti vyvolať dojem, že vyhláška vznikla v rozpore s chovateľmi a potravinármi. Toto MŽP odmieta.

Rovnako odmietame tvrdenia ministerstva pôdohospodárstva voči vyhláške ohľadom zabezpečenia včelstiev. Upozorňujeme aj touto formou na príklad Národného parku Malá Fatra, kde si skúsení včelári dávno pred vydaním našej vyhlášky zabezpečujú včelstvá ich umiestnením na vyzdvihnutej plošine alebo oklietkovaním. Práve z rozhovorov s nimi a na základe príkladov ich dobrej včelárskej praxe, rozoberanej aj v odbornej literatúre, sme vo vyhláške definovali jednotlivé spôsoby zabezpečenia včelstiev. Rozhodnutie, či si včelár včelstvo zabezpečí a ktorý spôsob zabezpečenia si vyberie, ponecháva vyhláška na voľnej úvahe včelára. Podobne to je aj pri chovateľov hospodárskych zvierat. Naopak, ak by sme vyhoveli požiadavke ministerstva pôdohospodárstva a vo vyhláške ignorovali včelársku prax, možnosť voľby by sme včelárom vzali.

Zákaz používania oloveného streliva pri love vtáctva v mokradiach

Ministerstvo pôdohospodárstva sa vo svojom stanovisku nevyhlo kritike vyhlášky z hľadiska používania oloveného streliva pri love vtáctva v mokradiach. Nespokojnosť ministerstva pôdohospodárstva nie je vôbec namieste, keďže ministerstvo životného prostredia ich pripomienku akceptovalo v plnom rozsahu. To značí, že sme vypustili znenie ustanovenia, podľa ktorého sa uvedený zákaz používania olova mal uplatňovať aj v zóne 300 m od mokradí. Ak v stanovisku odmietajú zákaz použitia oloveného streliva pri love vodného vtáctva na ploche mokradí, nevšimli si, že tento zákaz u nás už dávno platí (od 1. 1. 2015).

Záver

Pre vyššie uvedené dôvody ministerstvo životného prostredia spomínané stanovisko vo väčšine jeho tvrdení odmieta a dúfa, že v budúcnosti bude ministerstvo pôdohospodárstva venovať príprave verejných stanovísk viac starostlivosti.