Keď sa v spoločnosti AGRIA Liptovský Ondrej dozvedeli, že ich webový portál aktuality.sk zaradil na piate miesto najväčších poberateľov agrodotácií na Slovensku, zostali rozhorčení. V minulosti boli zvyčajne druhí. Upokojenie prišlo až s poznaním, že ich v čerpaní podpôr predbehlo samotné ministerstvo a poľnohospodárom (a v posledných dvoch mesiacoch aj verejnosti) dobre známa pépéačka.

Z článku, alebo skôr tabuľky menovaného webového portálu vyplýva, že Farma Majcichov, Dan Slovakia Agrar Veľký Meder, AGRIA Liptovský Ondrej, alebo napríklad PD Sokolce poberajú vysoké agrodotácie. Keď to kvantifikujeme, ide o niečo okolo dvoch miliónov eur na podnik. To, či do slovenského štátneho rozpočtu napríklad aj veľa odvádzajú, sa z tabuľky nedozvieme.

Aby sme prešli priamo k logike excelového manažmentu a nezdržovali sa napríklad prínosom poľnohospodárstva na zabezpečenie kvalitných potravín, alebo obrobených lúk, čo najmä v turisticky rozvinutých regiónoch je nezanedbateľným benefitom, tak najväčší výnos pre piateho najväčšieho poberateľa agrodotácií zabezpečuje živočíšna výroba.

Ročne vypije každý občan Slovenska minimálne liter mlieka zo spoločnosti AGRIA. Patria k tým, ktorých horské a podhorské podmienky prinútili zamerať sa na chov hovädzieho dobytka. Produkcia mlieka ich za posledných desať rokov dva razy dostala do úzkych a AGRIOU, ktorá zamestnáva 110 pracovníkov, riadne zatriasla. Rozkolísaný podnik, ktorý ročne dodáva 6,5 miliónov litrov mlieka krízu ustál.

„Naše zameranie nie je jednostranné. Pri 2300 kusoch hovädzieho dobytka by ani nebolo logické, staviť všetko na jednu kartu. V podniku rozvíjame chov vysokoprodukčného holsteina, ale aj kombinovaného a pre náš región tradičného pinzgauského dobytka. Zameriavame sa najmä na kvalitu objemových krmív, ktoré v posledných rokoch tvoria základný faktor ekonomicky úspešného chovu hovädzieho dobytka,“ hovorí Ján Paciga, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti AGRIA.

Vďaka vysokej produktivite práce na jedného pracovníka, ktorá dosahuje 60-tisíc eur, sa podarilo prekonať aj veľkú mliečnu krízu z roku 2009 a ďalšie rozkolísanie mliečneho trhu v roku 2016. Stabilita silných poľnohospodárskych subjektov vo viacerých regiónoch Slovenska sa stala oporným bodom zamestnanosti, ale aj napĺňaním pojmu rozvoja vidieka.

„Priemerná mzda u nás v podniku dosahuje 1207 eur a z danej sumy je zrejme, že celková cena práce je takmer 2200 eur,“ hovorí Marián Biskupič, ekonóm spoločnosti AGRIA.

Ten vo svojom vyjadrení ide ďalej a počíta, že celková odvodová a daňová zaťaženosť AGRIE, v ktorej je započítaná daň z príjmu, odvod DPH, dane z nehnuteľností a samozrejme sociálne a zdravotné odvody, dosahuje 1,8 milióna eur ročne.

Pre Slovensko ide pravdepodobne o dobrý obchod, ak absolútne dominantná časť podpôr do poľnohospodárstva smeruje z európskeho rozpočtu, ale dane a odvody už z takýchto subjektov prichádzajú do štátneho rozpočtu.

Želaním liptovskej AGRIE je, aby si to začali výraznejšie uvedomovať aj tí, ktorí o poľnohospodárstve rozhodujú. Aby na chlebový rezort pozerali v širších súvislostiach aj malí roľníci a začali rozlišovať medzi veľkými subjektami, ktoré prinášajú do agrosektora inovácie, rozvoj vidieka v podobe zamestnanosti a kvalitné potraviny s tými, ktorí vedia správne našľapovať vo využívaní dotačných titulov.

Hodiť všetkých veľkých do jedného vreca, je približne rovnaký nezmysel, ako uviesť, že všetci mladí (malí) si vo svojom biznis pláne chcú zvoliť cestu ľahšieho odporu a orientovať sa len na pestovanie obilnín a olejnín.

Dnes sme svedkom obrovskej roztrieštenosti rezortu. Napätie už necítiť len medzi tradičnými rivalmi v podobe roľníkov v severných a južných regiónoch Slovenska. Nervozita sa preniesla do oblastí malí verzus veľkí a mladí alebo starí. Veľký tlak vytvárajú média, ktorých kontroverzné témy od podstaty zaujímajú. Otázka je, či sa vždy pýtajú len tých mienkotvorných, hodnotových a poctivých.

Nového predsedu SPPK čaká obrovský kus práce vysvetľovať a ustáť túto situáciu v prospech celého agropotravinárstva. Otázka je, či tí, ktorí dnes najviac fúkajú do pahreby majú záujem riešiť veci v prospech rozvoja chlebového odvetvia. Často totiž nevieme kto ich podporuje, koho zastupujú a čo je ich cieľom. Na plné ústa to na XXXI. valnom zhromaždení SPPK povedala aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

„Emócie, osočovanie a nechuť viesť konštruktívny dialóg nikdy k posunu vpred nepomôžu. Problémy poľnohospodárov nevyriešia nepoľnohospodári, ktorí sa dnes do tejto role pasujú. Musia si ich najprv vydiskutovať poľnohospodári medzi sebou,“ uviedla šéfka rezortu.