Pivovarníckemu aj sladovníckemu priemyslu sa na Slovensku pomerne darí. Bojuje však s problémom nedostatku slovenského sladovníckeho jačmeňa.

„Aktuálne je situácia trochu komplikovaná, pretože cítime nedostatok vlastnej produkcie sladovníckeho jačmeňa ako základnej suroviny pre výrobu sladu. Dnes z celkovej potreby Slovenska na úrovni asi 380 tisíc ton musíme doviezť asi 100 tisíc ton zo zahraničia,“ uviedol riaditeľ sladovne v Hurbanove, Tomáš Ševčík.

Produkcia sladovníckeho jačmeňa podľa sladovníkov a pivovarníkov už asi desaťročie klesá. Osevné plochy jačmeňa v roku 2008 predstavovali 214 tisíc hektárov, v tomto roku to bolo 127 tisíc hektárov. Klesá aj produkcia samotného sladovníckeho jačmeňa. V roku 2008 sme ho pestovali na vyše 100 tisíc hektároch, tento rok len na necelej polovici.

„Dovážame najmä z dvoch dôvodov. Prvým je celkový nedostatok, to je ten kvantitatívny dôvod. Ale kompenzujeme si dovozom aj istú kvalitu, ktorá nám tu chýba. Sme totiž nútení kupovať na slovenskom trhu aj o niečo horšiu kvalitu. Prižmúriť oko nad slovenským poľnohospodárom, aby sme boli schopní akceptovať produkciu sladovníckeho jačmeňa, ktorá nie úplne spĺňa stanovené špecifikácie,“ dodal Ševčík.

Slovenský slad je pritom v zahraničí považovaný za kvalitný a je po ňom aj veľký dopyt. Sladovne tak vyvážajú asi 80 percent svojej produkcie.

„Slovenský slad patrí k najvýznamnejším exportným komoditám, ktoré na Slovensku máme. Preto tu máme aj sladovne, ktoré zo svojej výroby len jednu pätinu potrebujú na pokrytie všetkých potrieb slovenských pivovarov. Majú teda štyri pätiny, ktoré zo svojej produkcie môžu exportovať a zahraničné pivovary tento slad radi nakúpia, lebo je kvalitný,“ vysvetlila Jana Shepperd zo Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu.

Produkcia sladu patrí k dobre fungujúcej vertikále, podobne ako produkcia cukru. Aj preto ju producenti chcú udržať. Na to potrebujú väčšie plochy dopestovaného sladovníckeho jačmeňa.

„Sladovne by potrebovali viacej sladovníckeho jačmeňa, najmä jarného, aspoň o 30 tisíc hektárov,“ dodal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Sladovnícky sektor by privítal väčšiu podporu tohto odvetvia.

„Je na obchodných vzťahoch medzi pestovateľmi a spracovateľmi, aby sa dohodli. Ak preferujú spracovatelia vyššie ekologické znečistenie dovozom sladovníckeho jačmeňa zo zahraničia pred dohodou so slovenskými pestovateľmi, aby vysadili vyššie plochy sladovníckeho jačmeňa a uzavretím dlhodobejších kontraktov, možno aj za cenu mierne vyšších nákladov, zodpovedať sa budú spotrebiteľom. Spotrebiteľ je ten, ktorý si následne bude vyberať medzi zodpovedným podnikateľom, ktorý dbá o krajinu, v ktorej podniká a tým, ktorému ide len o zisk,“ vyjadril sa Vladimír Machalík z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Rezort tiež pripomína, že väčšina sladu ide na export, a teda sa neuplatňuje u slovenských spracovateľov.

Sladovníci však poukazujú na to, že potreby slovenských pivovarníkov napĺňajú na 100 percent. Vyššia produkcia smerujúca na export, aj vďaka zahraničnému jačmeňu, prispieva podľa nich slovenskej ekonomike.

„Pôsobí to pozitívne. Vyvezieme asi 240-245 tisíc ton sladu ročne, za čo majú sladovne mnohomiliónové zisky, keďže za tonu dostaneme asi 300-350 eur. Z toho platíme všetci odvody, samozrejme podnikáme preto, aby sme generovali zisk. K tomu dávame prácu ľuďom, v sladovníctve a pivovarníctve pracuje asi 1500 ľudí primárne, ale sekundárne a terciárne hovoríme o asi 15 tisícoch ľudí, takže to má význam pre slovenskú ekonomiku,“ vyjadril sa Ševčík.

Na produkciu sladovní a pivovarov sú totiž naviazané aj ďalšie pozície, v dodávateľsko-obchodnom reťazci, ale aj v službách, napríklad reštauráciách a pohostinstvách.

Sladovníci by privítali, keby sa na Slovensku podarilo zvýšiť osevné plochy sladovníckeho jačmeňa aspoň na úroveň spred desiatich rokov. Zvýšený dovoz jačmeňa totiž ohrozuje možnosť označovať náš slad, a teda aj pivo, ako slovenské.

„Pivovary využívajú na výrobu asi 95 percent slovenských surovín. V sladovniach je to 88 percent. Ak má byť produkt označený ako slovenský, musí obsahovať 75 percent vstupov z domácich zdrojov. Momentálne to slad aj pivo spĺňa. Ale vzhľadom na to, že vieme, že čoraz viac sladovníckeho jačmeňa dovážame zo zahraničia, je v prípade sladu táto klasifikácia ako slovenského produktu ohrozená. Samozrejme, že na slad je naviazané aj pivo, ktoré bez sladu nevyrobíte, mohlo by to mať vplyv a dôsledok taký, že nebudeme môcť povedať, že máme slovenské pivo, keď nebudeme mať slovenský slad,“ dodala Jana Shepperd.