Aj napriek dlhodobej snahe dorovnať priame platby na úroveň západných krajín sa im v tomto roku o čosi vzdialime. Výška priamej platby by totiž mala klesnúť.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predpokladá, že sadzby budú stanovené v priebehu mesiaca november – december 2019.  Na základe predbežných kvalifikovaných odhadov, vychádzajúc z údajov za predchádzajúce roky, možno predpokladať sadzbu na úrovni 133 eur na hektár,“ potvrdil tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Ide o najnižšiu úroveň od roku 2016. Vtedy platba dosahovala 134 eur na hektár, o rok neskôr to bolo už 135,45 eura na hektár. Vlani dosiahla najvyššiu úroveň za posledné roky – o niekoľko centov presiahla 140 eur na hektár.

„To, že platba na plochu bola vlani vyššia, má viac dôvodov. Prvým bola externá konvergencia, teda dorovnanie, druhým bol takzvaný overbooking. To znamená, že peniaze, ktoré sme nečerpali pre pokuty a neschválené projekty, sme presunuli do priamych platieb a ten balík bol tak oveľa väčší,“ vysvetlil Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

To, že platba bude v tomto roku podľa predpokladov o asi 7 eur nižšia, rezort zdôvodňuje navýšením iných platieb v sektore.

„Dôvodom je potreba navýšenia a pokrytia alokácie finančných zdrojov na sektory cielených viazaných priamych platieb, vrátane podpôr pre bielkovinové plodiny,“ uviedol rezort.

Podľa Emila Macha tak po dlhšej dobe uplatníme na Slovensku viazané dve percentá na bielkovinové plodiny.

„Tento rok sa tam zaradila fazuľa, sója a hrach. Do budúcnosti dúfame, že do nich budeme vedieť zaradiť aj plodiny, ktoré sekundárne ovplyvňujú živočíšnu výrobu, ako ďatelinotrávy, lucerky či šošovicu,“ uviedol Macho, podľa ktorého sa medzi bielkovinové plodiny rozdelí tento rok asi 9 až 10 miliónov eur.

MPRV: Viazanie platieb na bielkovinové plodiny žiadali samotné zväzy

„Tým, že platba na plochu je platba nielen na pšenicu či jačmeň, ale je to platba na obhospodarovanú pôdu, tak sa to nejakým spôsobom dotkne všetkých. Avšak treba povedať, že na Slovensku viazanie dvoch percent na bielkovinové plodiny a trinástich percent na špeciálnu výrobu a citlivé komodity sú jediné percentá z platieb, ktoré vieme viazať na výrobu ako takú, a to je veľmi dôležité,“ dodal šéf SPPK.

Viazanie dvoch percent na bielkovinové plodiny podľa ministerstva pôdohospodárstva žiadali samotné poľnohospodárske združenia.

„Hlavným dôvodom je aj potreba podpory sebestačnosti vo výrobe rastlinných proteínových zdrojov, kde napriek dobrej bilancii možno predpokladať zvyšovanie spotreby rastlinných bielkovinových zdrojov v budúcnosti v kontexte zvyšovania stavov hospodárskych zvierat,“ uviedol agrorezort.

Faktom je, že v rámci Európskej únie už k dorovnaniu priamych platieb malo dôjsť. Aktuálne stále ani zďaleka nedosahujeme platby, aké majú napríklad na Malte, Grécku či Belgicku. Aj napriek tlaku poľnohospodárskych združení či samotného ministerstva, konvergencia nepostupuje rýchlosťou, ktorá by bola pre Slovensko uspokojivá.

„Ambícia Eurokomisie, aby na Slovensku boli po roku 2027 priame platby na úrovni 82 percent priemeru, je pre nás málo ambiciózna. Chceli by sme rýchlejšiu konvergenciu,“ uviedla v júni na konferencii o spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 ministerka Gabriela Matečná.

To, či sa externú konvergenciu podarí urýchliť, ukážu aj ďalšie rokovania v rámci prípravy SPP 2020.