Dlhodobo najsilnejšia politická strana SMER-SD vytiahla eso z rukáva, keď na post prezidenta navrhla podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu a kariérneho diplomata Maroša Šefčoviča. Aj keď pozícia prezidenta nie je v parlamentnej demokracii tak významná, ostatných dvanásť mesiacov ukázalo, že existujú situácie, keď mieša a aj rozdáva karty. Okolnosti z pred roka prehĺbili nevraživosť medzi bývalým predsedom vlády Robertom Ficom a hlavou štátu Andrejom Kiskom.

Situácia po vražde dvoch mladých ľudí a vlne protestov by sa vyvíjala určite inak, ak by bol na čele štátu niekto iný. Bývalý prezident Gašparovič sa napríklad netajil tým, že sa cíti, akoby bol člen strany SMER. O súčasnom prezidentovi sa to povedať nedá. O to väčší záujem musí samozrejme existovať z prostredia najsilnejšej parlamentnej strany o zmenu pomerov v Grasalkovičovom paláci.

Maroš Šefčovič obieha spolu s expremiérom Robertom Ficom už niekoľko dní kultúrne domy po Slovensku. Na tradičných oslavách Medzinárodného dňa žien Robert Fico poľudšťuje svojho kandidáta na prezidenta. Napríklad otázkou, či je pod papučou, alebo či mu manželka žehlí košele. Keďže prezident by mal byť najmä fešák, aby jeho účes nevyzeral tak, ako jeho daňové priznanie, Robert Fico vie Marošovi Šefčovičovi zložiť aj poklonu. Zvýrazňuje tak ďalšie z radu jeho predností „Maroš, ty vyzeráš jak taký Jánošík. Krásny úsmev, veľké telo, namakaný si celý,“ citoval Roberta Fica v Brezne Denník N.

Zaujímavosť zo slovenského prostredia si všimla aj česká agentúra ČTK, ktorá mala na oslavách MDŽ v Košiciach svojho redaktora. V článku potom uviedli, že Maroš Šefčovič o svojej nadstraníckosti hovorí na tradičných podujatiach strany SMER.

SPPK si opäť komplikuje svoju úlohu nadstraníckosti

Je to približne rovnaká hlúposť, ako keď povieme, že Maroš Šefčovič, podpredseda EK pre Energetickú úniu by mal deväť dní pred prezidentskými voľbami hovoriť o spoločnej poľnohospodárskej politike a oživení agrosektora. Približne tak znie názov seminára, ktorý sa uskutoční 7. marca 2019 v Nitre. Organizátorom je SPPK a jediným hosťom predsedu organizácie poľnohospodárov bude spomínaný kandidát. Predpokladáme, že SMERovanie semináru je jasné. O tom, že ide o kandidáta na prezidenta nie je v pozvánke ani zmienka. A keďže sa podujatie koná naozaj len pár dní pred prvým kolom volieb, mohla by byť. Vtedy by sa ale napríklad núkala otázka, prečo SPPK nezorganizuje predvolebnú diskusiu s viacerými kandidátmi a rôznorodými pohľadmi na poľnohospodárstvo.

Prvou možnosťou by bolo, že k organizácii seminára bola SPPK donútená samotným kandidátom, alebo vládnou stranou za minuloročné otváranie dverí novému predsedovi agrokomory v Bruseli. Druhou, horšou možnosťou je, že ide o proaktívny prístup voči vládnej strane. Každopádne, obe alternatívy sa javia ako pretláčanie jedného kandidáta, ktorý mal ešte pred pár dňami najväčšiu šancu stať sa prezidentom. Dnes je situácia oveľa neistejšia a SPPK si opäť komplikuje svoju úlohu nadstraníckosti a dobrých vzťahov so širokým spektrom politickej reprezentácie.

Podobne, ako pred desiatimi rokmi, keď na obálke denníka Nový čas vyšiel inzerát, kde tri samosprávne organizácie roľníkov, vrátane SPPK, vyhlasovali, že podporujú do Európskeho parlamentu kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko – Petra Baca. Ten bol poslancom Európskeho parlamentu od roku 2004 do roku 2009. Aj napriek tlaku a výzve samospráv sa ním už v nasledujúcom období nestal. Komora však už nikdy nezmyla zo seba podporu kandidáta tejto v minulosti vládnucej strany.

Ministrovanie Ľubomíra Jahnátka bolo premárnenou šancou

Zdá sa, že história by sa mohla opakovať. Pokiaľ Peter Baco ale urobil pre slovenské poľnohospodárstvo aj veľa dobrého a preto je istým spôsobom pochopiteľné, že ho samospráva podporila, tak pri strane SMER by sme museli veľmi uvážlivo vyberať čriepky pozitívnych opatrení v prospech chlebového odvetvia.

SPPK naozaj nemá žiadny dôvod podporovať stranu (a jej kandidáta), za ktorej vlády, alebo skôr desať mesiacov, sme dokázali vycucnúť väčšinu prostriedkov z aktuálneho Programu rozvoja vidieka. Veď tento fakt nové vedenie SPPK vo svojich vyhláseniach aj veľmi často kritizuje. Ministrovanie Ľubomíra Jahnátka bolo premárnenou šancou. Vládna strana, pod ktorú spadali všetky ministerstvá, mohla priniesť komplexné systémy na naštartovanie nášho rezortu v podobe celkovej reformy rezortu. Neudialo sa ale nič. Zostali len popísané listy nábehovými krivkami zo strednodobej koncepcie nášho rezortu, ktoré neboli podporené legislatívou, ani finančnými zdrojmi.