Roľnícke družstvo v hornooravských obciach Vavrečka a Ťapešovo uživí zo svojich polí, lúk a pasienkov viac dobytka, ako obhospodaruje hektárov. Družstvo je orientované najmä na výrobu surového kravského mlieka.

Pre tento cieľ bolo nevyhnutné prekrížiť pôvodné pinzgauské plemeno. Dnes je dielo takmer dokonané, ale dobytok tmavočervenej farby z Oravy nevymizol. Udomácnil sa červený holštajn, ktorý spolu so starostlivosťou tamojších poľnohospodárov stojí za skokovými nárastmi dojivosti.

„Úžitkovosť u nás rastie akoby v trojročných intervaloch. Kým sme v roku 2008 dosahovali dojivosť 5 900 litrov na dojnicu ročne, o rok neskôr sme poskočili o 900 litrov vyššie. Tri roky sme potom mali približne rovnakú úžitkovosť, až došlo k ďalšiemu nárastu na 7 500 litrov. Táto úroveň dojivosti sa u nás držala ešte vlani. Dnes dojíme 7 800 litrov mlieka na dojnicu a rok,“ vraví predseda družstva Ján Majcher.

Cieľ je prekročiť v najbližšom období osemtisíc litrov. Pomôcť tomu má zlepšujúca sa starostlivosť o zvieratá, kvalita technológie a techniky nevyhnutnej pri príprave krmovín, ale aj samotnej výroby mlieka a postupné vyraďovanie dojníc, ktoré dosahujú nižšiu dojivosť.

Výrobu mlieka považujú v družstve za prínosnú a preto ani neuvažujú o obmedzení produkcie. K dobrej ekonomike živočíšnej výroby sa už roky preplietajú pomocou syrových korbáčikov alebo uzlíkov.

„Pred takmer štvrťstoročím sme rozbehli spracovanie vlastného mlieka, ktoré odvtedy rozvíjame. V minulom roku sme do syrárne investovali 99-tisíc eur. Nakúpili sme nové technológie a opravovali niektoré strojové súčasti. Ďalšie investície nás čakajú v blízkej budúcnosti do znižovania energetickej náročnosti spracovania,“ informuje predseda družstva.

Kým sme v roku 2010 písali v ročenke Top Agro, že denne družstevníci spracujú na výrobu syrovej produkcie 1 800 až 2 000 litrov mlieka, v aktuálnom roku je to už dvojnásobok. Celkovo dokážu finalizovať približne dve tretiny produkcie surového kravského mlieka. Cieľ je jasný. Dokázať predávať všetku produkciu mlieka vo forme syrovej hrudky, korbáčikov, nití, pareníc, údených uzlíkov alebo tyčiniek. Dopomôcť k zvyšovaniu výroby pomáha vlastná predajňa, umiestňovanie syrov v spotrebnej sieti Coop Jednota v Námestove a Tvrdošíne alebo u súkromných predajcov.

Zabezpečiť dostatok krmív pre viac ako 700 kusov dobytka musí silná rastlinná výroba. Štandardné sedemtonové úrody tritikale alebo pšenice dokazujú, že intenzita rastlinnej výroby je ešte krok pred živočíšnou produkciu. Ak sú v nej limitujúcim faktorom najmä ustajňovacie priestory, v rastlinnej výrobe je možných alternatív na zlepšenie už poskromne.

„Obilniny pestujeme len na tých najlepších pôdach a plodinám poskytujeme všetko, čo vyžadujú pre úspešné výsledky. Dôraz kladieme najmä na chemickú ochranu, výživu, ale napríklad aj na kvalitu osiva,“ vysvetľuje Ján Majcher.

Obilniny u týchto oravských hospodárov tvoria takmer polovicu výmery ornej pôdy. Ďalej pestujú silážnu kukuricu, ale aj krmoviny na ornej pôde. Lúky pravidelne radikálne obnovujú. Každý rok približne 40-hektárov lúk vyhnoja, rozorú a nanovo vysejú.

Oravským hospodárom sa za ostatných päť rokov znížila výmera poľnohospodárskej pôdy o päťdesiat hektárov. Spôsobuje to horúčkovité stavanie nových domov, ktoré zachvátilo takmer každú oravskú dedinu. Naturelom tamojších ľudí je postaviť si dom vo svojom rodisku, aj keď často za prácou odchádzajú do zahraničia. Tí najšikovnejší chcú, samozrejme, zarobiť, a to nemôže vo svojej personálnej politike opomínať ani tamojšie družstvo. Prilákať mladých nie je jednoduché. S adekvátnym finančným ohodnotením, prácou na nových strojoch alebo s minimalizovaním ťažkej práce v živočíšnej výrobe sa to darí.