Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora si nevie predstaviť, ako by sa mohli v praxi úspešne zlúčiť a pôsobiť rezorty hospodárstva (MH SR) a pôdohospodárstva (MPRV SR).

Povedal to predseda SPPK Milan Semančík v reakcii na medializované úvahy o možnosti takéhoto spojenia ústredných orgánov štátnej správy, ktoré údajne v súčasnosti analyzuje politická strana Smer-SD, pripravujúca sa na zostavenie novej vlády.

„Sme za racionalizáciu štátnej administratívy, čo však neznamená, že by sa vo všetkých sférach mali automaticky povytvárať ministerstvá s príliš širokým záberom,“ uviedol ďalej Semančík s tým, že poľnohospodárska a vidiecka politika je veľmi špecifická na to, aby sa na centrálnej úrovni riadila z jedného miesta spolu s ďalšími dôležitými sociálno-ekonomickými aktivitami.

„Pôdohospodárstvo sa jednoducho nedá usmerňovať spolu s výrobou automobilov, hutníctvom alebo energetikou, pretože sa s ním spájajú úplne iné východiská, benefity, ale aj problémy a riziká. Preto je toto odvetvie všade riadené osobitným ministerstvom, pričom niekde sa k nemu, podľa konkrétnych podmienok jednotlivých krajín, pridružujú ešte ďalšie súvisiace aktivity – najčastejšie v podobe rozvoja vidieka, rybolovu, kvality a bezpečnosti potravín, prípadne ochrany spotrebiteľa,“ spresnil predseda SPPK.

Tieto skutočnosti rešpektuje aj organizačné usporiadanie Európskej komisie, kde problematika Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ spadá do kompetencie Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Nedávno prezentované európske partnerstvo pre inovácie v poľnohospodárstve potvrdilo, že náš kontinent sa musí vážne zaoberať nielen otázkami dostatočnej, ale aj trvalo udržateľnej výroby kvalitných a bezpečných potravín.

„Pripravovaná reforma SPP EÚ, na ktorej význam a úskalia z pohľadu Slovenska už dlhšie poukazujeme, si kladie za cieľ reagovať po roku 2013 na všetky aktuálne výzvy v európskom i globálnom svetovom kontexte,“ zdôraznil.

„Zlúčenie rezortu hospodárstva s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja a vidieka by preto s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo problémy s využívaním európskych podporných prostriedkov pre vidiek a agrosektor, pričom ich doterajšie čerpanie vysoko prevyšuje iné odvetvia,“ podčiarkol.

„To všetko spôsobuje nerovnomernosť vývoja príjmov poľnohospodárov počas kalendárneho roka, ale aj viacročných cyklov a období. Neraz sa stáva, že poľnohospodársky producent musí vykrývať straty z produkcie niektorých komodít zo zisku iných. Prístupy k riadeniu výroby i celej agrárnej a vidieckej politiky musia byť špecifické a preto by nebolo účelné, keby ich v SR zastrešoval jeden ústredný orgán štátnej správy, usmerňujúci aj rozvoj priemyslu, energetiky a služieb,“ uzavrel Semančík.