Zamyslenie nie len o podpore nášho poľnohospodárstva a potravinárstva smerom zdola, to znamená od roľníkov, ale najmä o predaji z dvora. O tom, či vieme využiť šancu, ktorá sa nám schválením tejto právnej normy ponúka. Veríme, že vzbudíme u Vás záujem diskutovať, či domnienky autorky Soni Ludvighovej, vychádzajú z reálnych poznatkov.

Nikto síce nekričí: „Kupujte slovenské potraviny, pomôžeme si navzájom!“, ale posledné dva mesiace si pozornejšie všímam, čo kto kupuje. Hoci bývam v Bratislave, na pracovnej ceste vždy zájdem aj do miestnych obchodíkov či supermarketov. A čuduj sa svete, niekoľkokrát som narazila na mne známe tváre. Na poľnohospodárov, ktorí kupovali české trvanlivé polotučné mlieko – bolo až o tretinu lacnejšie, alebo české či poľské maslo, alebo jogurty. Všetko to bolo o čosi lacnejšie, ako zvolenské, humenské či „rajácke“ výrobky. Mnohí si ma zrejme nevšimli.

Iba jeden, radšej neprezradím, v ktorom to bolo regióne, sa pri mne pristavil s otázkou: “Je to tu lacnejšie, ako v Bratislave?“ Neodpovedala som hneď. Najprv som preletela obsah jeho nákupného košíka. Medzitým ma zoznamoval so svojou manželkou. V košíku mal celý kartón českého trvanlivého polotučného mlieka, jedno slovenské rastlinné maslo a dve 250 gramové maslá zo surového kravského mlieka.

Jedno české, druhé slovenské. Odvetila som čisto diplomaticky: „Niektoré potraviny sú lacnejšie. Zrejme sa ráta s menšou kúpyschopnosťou občanov.“

Táto, aj jej podobné situácie, ma vlastne primäli napísať týchto pár riadkov. Nechcem a vôbec nemienim zovšeobecňovať, ale v mysli sa mi vynorilo niekoľko otázok. Medzi nimi aj takáto: Myslia to daktorí poľnohospodári s upozorňovaním na „mliečne problémy“ naozaj vážne?

Viem, že v poľnohospodárstve sú, všeobecne, príjmy stále v kategórii najnižších. Chápem, že človek v obchode ráta už všetky „centíky“, ktoré má v peňaženke. Ale akosi mi nejde dohromady deklarovanie a konanie niektorých poľnohospodárov. Produkujú niečo, čo kupujú, ako bežní spotrebitelia v obchode, ale radšej siahnu po tom, čo je z dovozu. Lebo je to o pár centov lacnejšie. Prečo si napríklad mlieko nekúpia na farme? Veď by tak pomohli aj sami sebe!

Opakujem – nechcem a nemienim zovšeobecňovať. Iba hľadám odpovede na otázky. Jednou z nich je aj táto: Domnievajú sa manažéri poľnohospodárskych firiem, že predaj surového kravského mlieka z dvora farmy, aj vlastným ľuďom, im zlepší ekonomiku? Mohlo by to tak byť! Ale ak budú predávať surové kravské za jedno euro – už sa tak na Slovensku deje – zrejme musia rátať s tým, že ich ľudia budú skôr kupovať to lacnejšie, dovozové mlieko v supermarketoch. Aj keď má menej tuku, nedá sa z neho zobrať smotana, či je nemožné nechať ho dozrieť na dobré kyslé mliečko.

A opäť otázka – na ktorú nepoznám odpoveď: Prečo na jednej strane poľnohospodári – netrúfam si definovať ich počet, ale existujú – kričia, že treba podporovať produkciu mlieka, lebo sa naďalej budú likvidovať dojnice, a na strane druhej – nekupujú vlastnú produkciu, aby šli príkladom?