Zadajte hľadaný výraz

Ceny komodít Rozhovory

Zisk roľníkov bol vyšší

Zisk roľníkov bol vyšší
insert_photopolnoinfo.sk - Gejza Blaas vo svojej kancelárií na VÚEPP v Bratislave

S riaditeľom Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva doc. Ing. Gejzom Blaasom, CSc., sme sa rozprávali nie len o súčasnom cenovom vývoji poľnohospodárskych komodít, ale aj o vývoji a smerovaní nášho chlebového odvetvia.

V minulom roku došlo k významnému nárastu cien rastlinných komodít, pri niektorých ceny vzrástli aj o viac ako o päťdesiat percent. Aký vývoj predpokladáte v tomto roku?
Očakávame, že ceny klesnú. Keď sa hovorilo o raste cien, všetci mali na mysli, ako vzrástli ceny obilia, olejnín, ale ceny mäsa, alebo mlieka sa nijako nezvýšili. Ceny mlieka napríklad po prechodnom raste začali klesať. To platí aj pri zemiakoch. Predpokladáme teda, že dôjde k určitému upokojeniu cenového vývoja a ceny sa znova vrátia na realistickú úroveň.

Môžeme za realistickú úroveň pokladať ceny z obdobia roku 2006?
Celkom na tú úroveň sa určite nevrátia. Takmer s istotou ale vieme povedať, že nebudú tak vysoké, ako boli do júna 2008. Teraz po novej úrode vidíme, že ceny neklesli na tú z roku 2006, ale ešte sa ani definitívne neustálili. Pozorujeme, že obchodovanie s obilím sa ešte poriadne nerozbehlo.

Spomínali ste živočíšnu výrobu, kde sa nákupné ceny nezvýšili. Táto oblasť poľnohospodárstva pravdepodobne niesla nárast cien rastlinných komodít veľmi ťažko. Viete vyčísliť, ako sa prehĺbila strata?
Teraz je o tom veľmi skoro hovoriť. Samozrejme, najviac sa nárast cien dotkol chovateľov ošípaných a hydiny. Výrobcovia mlieka sú permanentne v strate, pretože ich ceny nepokrývajú ani náklady. Tomuto odvetviu pomáhajú dotácie. U ošípaných sme v súčasnosti svedkami zotavenia cien. Tento jav sme na základe enormného poklesu stavov ošípaných predpokladali. Podobný vývoj bol ale aj v iných krajinách Európy. Uvidíme, kde nákupné ceny dosiahnu vrchol. Pritom je typické, že ceny ošípaných na Slovensku, sú na špici európskych cien. Najnižšie ceny sú v Dánsku, čo tiež niečo hovorí o efektivite tamojších výrobcov a silnej konkurencii.

Za rok 2007 dosiahlo poľnohospodárstvo zisk na veľmi nízkej úrovni. Bolo to približne tristo miliónov korún.
Áno, táto suma je ale tá, ktorú vykázala štatistika na základe výkazov z podnikov s 20 a viac zamestnancami. Ja by som to nebral ako smerodajnú hodnotu. Skôr by som sa prikláňal, že pravdu má ekonomický účet poľnohospodárstva, ktorý sa robí inou metódou. Ten vykázal zisk približne 3 miliardy korún. Takže výsledok hospodárenia nášho poľnohospodárstva bol podľa mňa dobrý a lepší, ako rok predtým. Za výsledkom ale treba hľadať najmä vysoké dotácie Európskej únie a priaznivé nákupné ceny rastlinných komodít z druhej polovice roka.

Hovoríte, že ten zisk je vyšší. Odrazia sa tieto prostriedky na investíciách do poľnohospodárstva?
Keď sledujeme investície do poľnohospodárstva, vieme povedať, že rastú. Zlom nastal v roku 2005. Tu môžeme vidieť aj zásluhu podpory Európskej únie, pretože veľké množstvo prostriedkov smeruje aj na dlhodobé investície. Napríklad z Programu rozvoja vidieka 2007 – 2013.

V súčasnosti sa schvaľuje Zelená správa. Ako vyzerá vývoj poľnohospodárstva za minulý rok? Niektoré veci sme už načrtli, skúste priblížiť ďalšie.
Z produkčnej stránky môžeme konštatovať, že to nebol najhorší rok. V živočíšnej výrobe pokračoval dlhodobý trend poklesu a v rastlinnej výrobe, sa to vzhľadom na výkyvy počasia, nedá jednoznačne posudzovať. Minulý rok sa pri niektorých komoditách výrazne zvýšili pestovateľské plochy. Na základe jedného roka, ale nemôžeme hovoriť o nejakom obrate. Vývoj v poľnohospodárstve sa zlepšuje aj čo sa týka dôchodkovosti. Z hľadiska produkčného ale naše poľnohospodárstvo nerastie. Stagnuje, a dokonca si dovolím povedať, že v živočíšnej výrobe ešte klesá. To je preto, že rast dôchodku sa dosahuje obmedzovaním produkcie. Väčšina produktov v živočíšnej výrobe je v podstate stratová. To znamená, že keď podnik znižuje výrobu stratovej komodity, znižuje aj stratu. Výpadok výnosov z tržieb je nahradený rastom dotácii.

Neodnaučí tento systém našich roľníkov pracovať?
Keď sme pristúpili na SAPS /jednotná platba na plochu/ vedeli sme, že tieto dotácie nie sú viazané na produkciu. Netreba vyrábať, aby človek dostával peniaze. Problém nie je ale len v SAPS, ale v celej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá prijala odviazané platby a smeruje k tomu, že zabezpečuje dôchodok pre roľníkov bez ohľadu na to, či sa niečo vyrába.

Spomínali ste SAPS. My sme členmi Európskej únie od roku 2004 a vtedy bola v rámci spoločenstva situácia s potravinami úplne odlišná, od tej teraz. Hlavne minulý rok sa začal prejavovať fenomén biopalív, ale aj zvýšenie spotreby v najľudnatejších krajinách sveta. Očakávate, že po roku 2013 dôjde k prehodnoteniu SPP?
V rámci samotnej Európskej únie, by sa malo diskutovať o cieľoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tie boli stanovené veľmi dávno a jedným z nich bol podpora produkcie. Ten sa ale postupom času, v dôsledku vývoja poľnohospodárstva, vytratil. Európska únia neustále riešila veľké prebytky potravín a hlavný problém bol, ako sa ich zbaviť. Celá SPP sa preorientovala a nastavila na túto situáciu. Po minulom roku je zrazu Európska únia v celkom inej situácií a ja pokladám za reálne, že sa začne hovoriť o tom, ako je zabezpečená potravinová bezpečnosť. Cieľom by malo byť nie len zabezpečiť dôchodok pre roľníka, ale aj produkciu.

Autor článku: Juraj Huba
Zdroj obrázku: polnoinfo.sk - Gejza Blaas vo svojej kancelárií na VÚEPP v Bratislave

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments