Zisk klesol a agrorezort je závislejší na podporách
Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike je najucelenejším dokumentom o smerovaní chlebového odvetvia. Zelenú správu, ako ju väčšina poľnohospodárov nazýva, každoročne pripravuje NPPC – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP). Do 10. júla sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Z predloženého dokumentu je ale zrejmé, že agrorezort opäť medziročne stratil zo svojej ekonomickej veľkosti.
„Poľnohospodárstvo, podľa predbežných údajov, dosiahlo za rok 2018 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 99,5-milióna eur. V porovnaní s rokom 2017 sa jeho úroveň znížila o 19,8 milióna eur (16,6 %),“ informuje aktuálna Zelená správa.
Podľa VÚEPP bol výsledok hospodárenia ovplyvnený nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov, čo sa odrazilo vo zvýšených tržbách, najmä rastlinnej produkcie a čiastočne vykompenzovalo mierny hmotnostný pokles poľnohospodárskej produkcie.
„V porovnaní s päťročným priemerom rokov 2013-2017 bol výsledok hospodárenia v roku 2018 vyšší o 52,4 %. Priemerný zisk rezortu za obdobie rokov 2013 – 2017 dosahoval 65-miliónov eur,“ dokumentuje Zelená správa.
Zisk na juhu, strata na severe?
Vlani bolo podľa VÚEPP ziskových 76,7-percenta podnikov právnických osôb, čo je o takmer 5-percent viac, ako v roku 2017.
„Vyšší podiel ziskových podnikov dosiahli obchodné spoločnosti (75,7 %) ako poľnohospodárske družstvá (66,7 %),“ informuje dokument.
Najvyšší zisk z hektára dosiahli právnické osoby v okresoch Dunajská Streda, Senec, Šaľa a Žiar nad Hronom. Priemerný zisk z hektára v týchto okresoch presahoval 200-eur. Naopak, najstratovejšie boli obchodné spoločnosti a družstvá, ktoré hospodárili v regiónoch Bratislava III a IV, Skalica, Ilava, Bytča, Tvrdošín, Revúca, Rožňava a Humenné. Strata z hektára u týchto hospodárov dosahovala od 50 do 100 eur. Pri častiach Bratislavy až nad 100 eur z hektára.
„Výsledky hospodárenia SHR boli značne rozdielne v závislosti od veľkosti obhospodarovanej plochy, ale väčšina podnikov bola zisková. Podľa metodiky, nezapočítavajúcej osobný dôchodok roľníka do výsledku hospodárenia, dosiahlo až 83,1-percent podnikov SHR kladný výsledok hospodárenia (príjmy – výdavky). Výsledok hospodárenia na hektár pôdy dosiahol 59,9 eur a medziročne sa zvýšil o 28,5-percenta,“ uvádza Zelená správa.
Medziročne o 100-miliónov eur viac
Rozhodujúcu úlohu v ekonomike hospodárov na pôde zohrali podpory, bez ktorých by bola väčšina poľnohospodárskych podnikov stratová.
„Takmer 75-percent finančnej podpory slovenského poľnohospodárstva bolo poskytovaných zo zdrojov EÚ a len časť výdavkov bola spolufinancovaná zo štátneho rozpočtu SR. Podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol 30,1 % a priamych platieb na výnosoch 15,4 %,“ informuje Zelená správa.
Podiel podpôr na výnosoch sa dostal nad 30-percent. V roku 2017 tento podiel dosahoval 26,3-percenta a priemer rokov 2013 až 2017 hovorí o podiele na úrovni 27,9-percenta.
Medzi rokmi 2018 a 2017 došlo k zvýšeniu podpôr do slovenského poľnohospodárstva o 100 miliónov eur zo 776 na 876 miliónov eur.
Zaostávanie za priemernými mzdami v národnom hospodárstve sa prehĺbilo
„Nárast podpôr o 12,9-percenta bol v dôsledku zvýšenia zo zdrojov EÚ a národných zdrojov SR, pod vplyvom vyššieho nárastu finančných prostriedkov z PRV SR 2014-2020 a nižšieho nárastu priamych podpôr,“ informuje Zelená správa.
Medziročne poklesol počet zamestnancov v poľnohospodárstve o 9,3-percenta. Aktuálne v rezorte pracuje 44-tisíc pracujúcich, čo predstavuje 1,7-percentný podiel na celkovej zamestnanosti.
„Priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve sa medziročne zvýšila vyšším tempom ako v predchádzajúcom porovnávanom období (o 34,0 €) a dosiahla 763 €, čo bolo zvýšenie o 4,7 %. Výška dosiahnutej priemernej mzdy dosiahla 75,3 % mzdy v hospodárstve SR, čo znamenalo medziročný pokles o 1,1-percenta,“ informuje dokument.