Prišlo to ako blesk z jasného neba - vo veku 60 rokov, ktorý sa považuje za hranicu vstupu do sveta múdrosti, navždy dotĺklo srdce Jozefa Naháckeho. Poľnohospodár telom i dušou, predseda Roľníckeho a výrobno-obchodného družstva Pata v okrese Galanta a bývalý predseda galantskej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory i Regionálnej rady Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, už nikdy nepríde medzi svojich kolegov a priateľov. Všetkým bude chýbať nielen jeho zdravý roľnícky rozum, ale aj ľudskosť, ktorú rozdával plnými priehrštiami.

Prvovýrobcovia zaznamenávajú viac ako štvrtinový prepad objemu úrody obilnín. Teplé a suché počasie však pomohlo kvalite potravinárskej pšenice. Najväčšie výpadky zaznamenali podniky, ktoré sú v regióne nazvanom obilnicou Slovenska.

Aj keď v súčasnosti aktívne pracujú u nás len dva cukrovary – v Trenčianskej Teplej a Seredi, na Slovensku existuje množstvo budov cukrovarov, ktoré postupne odchádzajú do minulosti. Nielen pre zastarané technológie, ktoré sa postupne stávali neefektívnymi, ale aj pre politiku Európskej únie, ktorá každej krajine predpisovo určuje objem výroby pre svoje spoločenstvo. Medzi významné cukrovary bez aktívnej prevádzky patrí aj ten v Šuranoch, z posledného obdobia známy ako Šuriansky cukrovar (tento názov sa používal od roku 1963 až do zrušenia prevádzky v roku 1999).

Stretnúť približne dve stovky poľnohospodárov na podujatí, kde sa hromovými hlasmi nepresadzujú požiadavky, nehovorí o zložitosti situácie a historických krivdách, je ojedinelé. Aký bol teda dôvod, že sa nemalá skupina agropodnikateľov zo všetkých oblastí Slovenska zhromaždila v kultúrnom dome v malej obci, aj keď so zvučným menom?

Originálnym, dnes už archívnym cukrom z trnavského cukrovaru a tradičným repákom, teda destilátom z rezkov cukrovej repy, uviedli do života novú a na naše pomery aj unikátnu publikáciu Úzkorozchodné železnice v službách trnavského cukrovaru 1917 – 1962.