Podľa údajov štatistického úradu dosiahlo poľnohospodárstvo za rok 2009 stratu vo výške 103,5 milióna eur. Hospodársky výsledok agrosektora medziročne klesol o 158 miliónov eur. V chlebovom odvetví poklesla i zamestnanosť a to medziročne o takmer 10 percent. Naopak, schodok zahraničného obchodu s agrokomoditami znova vzrástol a to až na 950 miliónov eur. Dôvody tohto stavu sú najmä v dôsledku finančnej a následne hospodárskej krízy, ktorá spôsobila prudký pád cien komodít.

Z toho sa poľnohospodári nestihli ešte poriadne spamätať a vlna intenzívnych dažďov a následných povodní spôsobila v tomto roku škody na približne 300 tisíc hektároch pôdy najmä v produkčných oblastiach.

„Vláda rozhodla, že za základ odškodnenia zoberie satelitné snímky a reálnosť škôd, ktoré boli spôsobené,” informoval vo štvrtok Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja. Rezort pôdohospodárstva podľa jeho slov vypočítal, že pre farmárov vyplatí ako odškodnenie celkovo 5 miliónov eur.
Simon zároveň informoval, že pri odškodňovaní škôd je MPŽPRR SR determinované najmä legislatívou, ktorá umožňuje náhrady pri škodách na úrode vyšších ako 30 percent. Druhým determinujúcim faktorom podľa ministrových slov je fakt, že farmári, ktorí majú celkovú škodu spôsobenú záplavou nižšiu ako 2000 eur, nemôžu byť odškodnení.

Podľa satelitného snímkovania dosiahli škody na zaplavených a podmáčaných poľnohospodárskych parcelách 54 miliónov eur. To znamená, že odškodnenie roľníkov bude na úrovni 9,3 percenta z ich predpokladaných škôd.

„Ak je na povodne vyčlenených len 5 miliónov eur, je to horšie, ako veľmi zlý vtip,“ povedal Vladimír Chovan, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Je potrebné uviesť, že v informáciách satelitného snímkovania nie sú zaradené škody na trvalých trávnych porastoch vo výmere 49 tisíc hektárov, sady vo výmere 530 hektárov, poškodené vinohrady vo výmere takmer 700 hektárov, výmery zeleniny na viac ako 2000 hektároch, alebo zemiakov na takmer 940 hektároch pôdy.

Na margo výšky odškodnenia reagoval aj Viliam Kompas, predseda Zväzu roľníkov a agropodnikateľov Slovenska, ktorý uviedol, že je chvályhodné, že vláda má záujem konsolidovať verejné financie a tým nezadlžovať naše deti.

„Na druhej strane je ale dôležité sa pozrieť, či sme týmto krokom nevytvorili podmienky, že naše deti budú nájomnými pracovníkmi na pôde v rukách zahraničných vlastníkov,“ uviedol Kompas.

S týmito slovami súhlasí aj predseda SPPK a hovorí, že otázka na vládu by mala znieť, či chceme mať slovenské poľnohospodárstvo, vidiek a potravinárstvo. Vladimír Chovan hovorí, že nízka výška odškodnenia, ktorú by poľnohospodári mali dostať v druhej polovici novembra, spôsobí, že dodávatelia vstupov si budú tvrdo nárokovať svojich požiadaviek „aby z toho skapínajúceho ešte niečo urvali.“

Situácia je vážna, nakoľko prírodné živly pripravili mnohé subjekty o značnú časť úrody a v porovnaní s priemernými rokmi budú mať o 50 i viac percent nižšie príjmy. Takéto vážne zásahy do hospodárenia nemôžu ekonomicky prežiť bez urýchlenej mimoriadnej pomoci zo strany štátu. Súčasné odškodnenie skôr ale nabáda k tomu, aby si mnohí poľnohospodári zaň uvarili guláš, vypili si a následne vyhlásili na podnik konkurz.