Noc zo štvrtka na piatok bola pre pestovateľov ovocia riziková – meteorológovia totiž varovali pred možnými prízemnými mrazmi. Pestovatelia ovocia a najmä jahôd sa preto obávali scenára spred roka i dvoch, kedy takmer na deň presne udreli mrazy plnou silou. V tomto roku sa ale nateraz negatívne scenáre nenaplnili.

„Vo výške okolo 15-20 cm nad zemou nebol žiadny problém, teplota bola nad nulou. Úplne pri zemi mohli byť aj mínusové teploty, takže sme boli pripravení prikrývať jahody, nakoniec stačilo, že sme mali vo firme dve helikoptéry, ktoré nadránom len preleteli a premiešali vzduch pre prípad, ak by sa pri zemi vyskytla mínusová teplota,“ uviedol Marián Varga, šéf Ovocinárskej únie Slovenska a pestovateľ z Veselého pri Piešťanoch. Problémy údajne nezaznamenali ani iní ovocinári.

„Mnohí majú nachystané parafínové sviece, aj zazmluvnené helikoptéry. Niektorí investovali do protimrazovej závlahy, vyvíjačov hmly alebo protimrazových vrtúľ, ktoré vo výške 20 m premiešavajú vzduch. Takže opatrení robíme z roka na rok viac. Nemôžu si ich ale dovoliť niektorí ovocinári, ktorí mali minulé dva roky veľké škody. V roku 2016 sme dostali odškodnenie, viacerí pestovatelia nakúpili protimrazové zabezpečenie. Aj preto sa počet ovocinárov, ktorí robia protimrazové opatrenia, zvyšuje. Kým v roku 2016 nás bolo 9, vlani to bolo už 48 ovocinárov. Tí sú na opatrenia pripravení aj tento rok, pretože vidíme, že najlepšie peniaze máme z tržieb. Aj podpory pomôžu, ale najlepšie je, pokiaľ máme tržby, lebo vtedy môže firma fungovať,“ dodal Varga.

Mnohí ovocinári sa pritom ešte doteraz vyrovnávajú s mrazmi z minulých rokov, najmä z vlaňajška. Štát ich totiž neodškodnil, hoci to sľuboval. Koncom minulého roka avizoval rátanie škôd na základe skutočných úrod. Tie boli podľa ministerstva o 54 % vyššie ako rok predtým.

„Aj z tohto jasne vyplýva, že mrazy nespôsobili taký úbytok produkcie, ako sa na prvý pohľad možno mohlo zdať. Vyčíslenie škôd v ovocinárstve spôsobené klimatickými zmenami je z pohľadu štatistických zisťovaní sústredené na údaje o výške produkcie/úrody v ovocných sadoch, a nie je v ňom obsiahnuté vyčíslenie finančných škôd. Takéto sledovania si zabezpečuje súkromný sektor,“ uviedol tlačový odbor MPRV SR.

Samotní ovocinári výšku škôd odhadli na 8-9 miliónov eur. Z toho, že odškodné nedostali, sú sklamaní.

„Vnímame to s ľútosťou. Ale my nepožadujeme len to, aby sme dostali odškodnenie, ale najmä to, aby tu boli zrovnateľné podmienky, ako sú v iných štátoch, kde napríklad preplácajú 50-percent poistného,“ uviedol Varga.

Pre pestovateľov by bolo žiaduce, aby sa problém riešil komplexne: teda priama pomoc -peňažné odškodnenie, ale aj nepriama pomoc – úľava na poistení, nákup protimrazovej techniky, alebo vypísanie novej výzvy z Programu rozvoja vidieka na riešenie ochrany úrody.

„Ideálne by bolo aj to, keby sa nanovo prehodnotili staré projekty ovocinárov, ktoré boli pre rôzne príčiny – nedostatok peňazí – zamietnuté. A naďalej platí aj to, aby sa konečne začali práce na tak žiadanom rizikovom fonde,“ dodala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

O rizikovom fonde sa u nás pritom hovorí už roky, stále sa však nestal realitou. Či sa tak stane v dohľadnej dobe, je otázne, ministerstvo totiž o podrobnostiach o ňom mlčí.

„Na príprave rizikového fondu sa stále pracuje. Keď budeme mať bližšie informácie, budeme ich určite komunikovať,“ vysvetlil rezort.

Rovnakú odpoveď dostávajú podľa Vargu aj ovocinári.

„Už dávno sme predkladali návrh na to, aby sme mohli do fondu prispievať. Zriadenie fondu by nám zásadne pomohlo,“ dodal Marián Varga.

Mrzutosť nad situáciou aj nad nevyplateným odškodným prejavujú aj vinohradníci. Tým sa pomoci od štátu nedostalo ani v roku 2016, ani vlani.

„To je jedna smutná téma. Mrazy vinárov a vinohradníkov veľmi postihli a zhoršili beztak ťažkú situáciu. S odškodným je to samozrejme v poľnohospodárstve tak, že každý nejako tú ruku naťahuje, ale smutným prekvapením bolo pre nás to, že vláda odškodnenie sľúbila verejne a nevideli sme nič,“ povedal Igor Mancel zo Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Podľa ministerstva pritom pestovatelia viniča majú možnosti žiadať peniaze na poistenie proti škodám, akými sú aj mrazy, avšak využívajú to len minimálne. Vlani o takúto pomoc požiadalo len 48 subjektov, rezort vyhovel 45 žiadostiam.

„Ako vidíte, napriek tejto možnosti vinohradníci ponuku využívajú len málo a financie dostane prakticky každý, kto o ne požiada. Určite preto nie je na mieste, aby sa sťažovali na nezáujem štátu pomáhať im pred vplyvmi počasia a škodcov,“ uviedol Michal Feik z MPRV SR.

V najbližších dňoch i nociach by pestovateľov mrazy nemali prekvapiť. Meteorológovia nateraz výrazné ochladenie nepredpovedajú. Vlani ale ovocinárov a vinohradníkov zasiahlo viacero mrazivých vĺn, posledné odzneli až okolo 10.mája.