Poľnohospodárske družstvo podielnikov Kežmarok sa pred tromi rokmi začalo venovať genomike zvierat a dnes patria medzi jej priekopníkov na Slovensku. Učili sa od najlepších českých chovateľov. Genomika je získavanie a analyzovanie informácií z DNA zvierat. Využíva sa pri ich šľachtení a vďaka nej je možné predpokladať, koľko bude otelená jalovička slovenského strakatého dobytka v budúcnosti dojiť. Stačí k tomu pár teľacích chlpov.

Zmena zákona o šľachtení a plemenitbe rozviazala chovateľom ruky. V rámci voľného trhu môžu kupovať býkov do prirodzenej plemenitby, či zabezpečiť si inseminačné dávky aj z iných štátov. To dovtedy nebolo možné.  A práve tu začína novodobá história družstva, ktoré pred pár rokmi vsadilo na vedu. Produkciu mlieka plánujú zvýšiť vďaka genomike jalovičiek slovenskej „straky“.

“Rušia sa chovy. Za minulý rok sme na Slovensku stratili päťtisíc dojníc, ktoré by dokázali zabezpečiť mlieko pre 210-tisíc obyvateľov Slovenska. Takto sa k potravinovej sebestačnosti nedopracujeme. Pri súčasnej výkupnej cene mlieka, každý chovateľ jeho produkciu dotuje. Denne smeruje na Slovensko sedemsto kamiónov potravín zo zahraničia a nie vždy tých najlepších. Musíme to zmeniť,” začína rozprávanie Vladimír Baran, predseda Poľnohospodárskeho družstva podielnikov (PDP) Kežmarok.

Hoci výkupná cena mlieka išla medziročne hore o zhruba 25-percent, vstupy chovateľov vzrástli o dvesto a viac percent na krmivách, hnojivách či nafte. Je ťažké “vyrobiť”.

„Keď slovenský strakatý dobytok slabšie nakŕmite, jalovica má menší prírastok alebo krava nenadojí toľko. Keď holštínskej krave, ktorá má lepšiu úžitkovosť, nedáte to čo potrebuje, nielenže nenadojí, začne mať zdravotné a reprodukčné problémy. V horšom prípade, môže aj uhynúť,” vysvetľuje predseda.

Genomikou sa inšpirovali v Českej republike

Slovenský strakatý dobytok má mnohé výborné vlastnosti, čo je dôvod, prečo sa družstvo v Kežmarku orientuje týmto smerom. Chovajú 350 kusov dojníc a 130 kusov kráv bez trhovej produkcie mlieka.

“My sme sa nehanbili priznať, že máme priemernú alebo nižšiu úžitkovosť. Sedem a pol tisíc litrov mlieka na dojnicu a rok. Je to preto, že pri navýšení úžitkovosti prostredníctvom nákupu drahých krmív by tržby za mlieko navyše, nepokryli tieto náklady. Jediná cesta ako prežiť je zvýšiť trhovú produkciu mlieka pri rovnakých či nižších nákladoch. Hľadali sme riešenie a boli pre nás zaujímavé úspechy Čechov,” približuje chovateľ.

Na Slovensku patria v tomto smere medzi priekopníkov. Vycestovali do Čiech a nadviazali spoluprácu s tamojšou plemenárskou firmou CRV. Predseda družstva nehovorí, že na Slovensku máme zlých býkov, ale chceli skúsiť niečo iné. Česi, podľa chovateľa, patria v chove hovädzieho dobytka medzi špičku v Európe.

„Predbehli Nemcov i Rakúšanov v nákladoch na liter mlieka,” hovorí predseda.

Družstvo získalo u našich susedov nové poznatky. Začínali s jedným býkom do prirodzenej plemenitby a zapojili sa, aj do programu genomiky zvierat.

“Z chvosta jalovice odoberieme zopár chlpov a z génov vieme už v siedmom mesiaci zvieraťa dopredu stanoviť jeho vlastnosti. To nám umožní postupne vyselektovať tie najkvalitnejšie jalovice z chovu a tým zvyšovať úžitkovosť stáda,” vysvetľuje chovateľ.

Genomikou zatiaľ u nich prešlo 150 jalovíc. Chovateľ musí byť trpezlivý. Prvé výsledky sa dostavia až po troch rokoch.

Najlepšie jalovice nechávajú pre vlastný chov

„Dobrý gazda, dobrú kravu nepredá. O najlepšie jalovice je aj najlepšie postarané. Dostávajú lepšie – pre nich prispôsobené krmivo a sú pripustené najkvalitnejším semenom od najlepších býkov, prípadne v pätnástich mesiacoch veku jalovice používame sexované inseminačné dávky,” doplnil chovateľ.

Druhá kategória jalovíc sú tie, ktoré pripúšťajú bežnými inseminačnými dávkami –  „budúce mamy” plánujú predávať.

„O teľné jalovice je veľký záujem v zahraničí,“ objasňuje predseda.

Tretia kategória sú jalovice s predpokladanou najnižšou produkciou mlieka. Tie sú zaradené do mäsového programu, kde stačí krave toľko mlieka, aby odchovala zdravé teľa. Vyradené jalovice idú na predaj. Býkov na mäso nechovajú.

„Naše tradičné plemeno možno menej nadojí, ale do našich podhorských podmienok je vhodnejšie. Navyše, vďaka kvalitnej inseminácii dokážeme pozitívne ovplyvňovať aj vlastnosti jalovice – hlavne telesný rámec, vemeno, chodivosť, zdravie a dlhovekosť,”  uzatvára predseda.

V rámci programu genomiky nezískali len potrebné vedomosti, ale aj technické zázemie na špičkovej úrovni. Zootechnik má v mobile aplikáciu s databázou plemenných býkov a plemenníc. Na jej základe každej krave alebo jalovici priradí býka, ktorý je pre ne najvhodnejší. Zaručí tak najlepšie kombinácie a genetický pokrok, na základe vlastného chovného cieľa. Vlastnosti stáda by tak mali byť stále lepšie a lepšie.