Aj keď v súčasnosti aktívne pracujú u nás len dva cukrovary – v Trenčianskej Teplej a Seredi, na Slovensku existuje množstvo budov cukrovarov, ktoré postupne odchádzajú do minulosti. Nielen pre zastarané technológie, ktoré sa postupne stávali neefektívnymi, ale aj pre politiku Európskej únie, ktorá každej krajine predpisovo určuje objem výroby pre svoje spoločenstvo. Medzi významné cukrovary bez aktívnej prevádzky patrí aj ten v Šuranoch, z posledného obdobia známy ako Šuriansky cukrovar (tento názov sa používal od roku 1963 až do zrušenia prevádzky v roku 1999).

Založený bol v roku 1852 českým cukrovarníkom F. Freyom a viedenskými veľkoobchodníkmi M. Gersonom a L. Lippmannom. Najsilnejšie obdobie zažil počas prvej ČSR, keď sa objemom produkcie 24 853 ton cukru v roku 1930 zaradil na druhé miesto (za trnavským cukrovarom) v objeme produkcie cukrovarov v celom Československu. Dnes je cukrovar v Šuranoch len ruinou a spomienkou na významnú éru života mesta. Aj preto historik a riaditeľ Mestského múzea v Šuranoch Miroslav Eliáš pripravuje monografiu o takmer 150 ročnej ére tohto významného slovenského potravinárskeho podniku.

„O Šuranoch vyšlo viacero kníh. No začiatok práce na tejto knihe poznamenala jedna situácia. Keď v roku 2006 vyšla moja kniha o dejinách šurianskeho hradu, môj dejepisár Jozef Tamaškovič mi povedal, že mal by som spracovať aj dejiny cukrovaru. Presvedčilo ma aj tohtoročné 160. výročie založenia podniku, a tak som začal pátrať v archívoch,“ hovorí historik a riaditeľ Mestského múzea v Šuranoch Miroslav Eliáš.

Cukrovarský podnik, mlyn so železničkou bol totiž významným podnikom mesta, zamestnávateľom a cez produkciu pripomínal svoj domicil v celej republike.

„Bude to úplne prvá monografia o cukrovare. Som v spojení s bývalými zamestnancami cukrovaru v Šuranoch, ktorí boli dokonca aj pri veľkých oslavách cukrovaru 120, 125 či 130. výročí jeho založenia. No ani archívy ani títo žijúci pamätníci si nepamätajú, že by vyšiel materiál v podobe nejakej publikácie o cukrovarskom podniku. Dokonca kedysi v 70. rokoch bola myšlienka založiť pri cukrovare cukrovarnícke múzeum, no nápad sa neuskutočnil,“ hovorí Miroslav Eliáš.

Napriek tomu, že veľké potravinárske podniky vydávali pri rôznych výročiach svoje monografie, na šuriansky mlyn a cukrovar akosi počas jeho prevádzky neprišlo.

„Šuriansky cukrovar je fenoménom v rámci cukrovarníctva na Slovensku. V polovici 19. storočia industrializácia priniesla vznik moderných cukrovarov s parnými stojmi. Medzi prvými boli cukrovary v Trnave, Šaštíne a Šuranoch. Práve cukrovar v Šuranoch ako prvý mal aj svoju rafinériu. Vyrábal sa teda čistý biely rafinovaný cukor, kým inde sa vyrábal surový cukor,“ povedal Miroslav Eliáš.

Obsažný historicko-archívny výskum priniesol mnoho informácií, dokonca sa podarilo získať aj fotografie Leopolda Lippmanna z múzea cukru z Berlína. Zaujímavé je, že práve Leopold Lippmann dostal od cisára Františka Jozefa, napríklad aj za založenie šurianskeho cukrovaru, rytiersky rád.

V mestskom múzeu v Šuranoch nájdete malú expozíciu šurianskeho mlynu a cukrovaru. Mnoho sa toho nezachovalo. Obaly z cukru a múky, pár pečatidiel, staré fotografie.

„Ruka v ruke s výskumom sa robila aj akvizičná činnosť do zbierok múzea, máme viacero zaujímavých pečiatok, pečatidiel, zaujímavé etikety cukrovaru, jedna z nich je aj z konca 19. vydaná pri príležitosti svetových výstav. Zaujímavé je vidieť vývoj obalov cukru, cukrové homole, ktoré sa kedysi vyrábali ako suvenír,“ hovorí Miroslav Eliáš, ktorý pripomína, že by bola škoda, keby sa budovy fabriky zbúrali.

Základný objekt cukrovaru bola rekonštruovaná pred sto rokmi. Jediné čo sa využíva dodnes sú sklady a objekty niekdajších dielní. Z pôvodných štyroch tehlových komínov zostal len jeden a ako pripomína Miroslav Eliáš, našťastie sa dnes začína aj viac hovoriť o industriálnej architektúre, tak možno umieráčik nad budovami celkom nezazvoní. Kniha o šurianskom cukrovare pripomenie i smutné udalosti podniku, pracovné úrazy i rozsiahly výbuch a požiar v mlyne z roku 1989, keď zahynulo niekoľko pracovníkov. Publikácia by mala vyjsť v októbri a týždeň pred šurianskymi hodmi by mala byť slávnostne uvedená do života.