Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

V minulosti chovali mliečny dobytok, dnes majú šľachtiteľský chov mäsového

V minulosti chovali mliečny dobytok, dnes majú šľachtiteľský chov mäsového
insert_photoautorka

Agroosivo – Úsvit pri Poprade, začalo medzi prvými na Slovensku chovať dobytok plemena Blonde d ‘ Aquitaine. Dnes majú vlastný šľachtiteľský chov. Teľatá odchované na mledzive a materinskom mlieku majú kvalitné mäso s vysokou výťažnosťou. Je to ekonomicky zaujímavé a vzácne plemeno, odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Hravo zvládnu aj podhorské mrazy.

Domovom jedného z najrozšírenejších mäsových plemien dobytka na svete – Blonde d ‘ Aquitaine je Francúzsko, odkiaľ sa rozšírilo do štátov s významnou produkciou hovädzieho mäsa.

“Keď sme sa rozhodovali, že ideme do chovu kráv bez produkcie mlieka, začali sme hľadať, aké plemeno by sme chceli chovať. Napokon sme sa rozhodli pre Blonde d ‘ Aquitaine z viacerých dôvodov. V prvom rade ide o mäsový úžitkový typ dobytka, ktorého najväčšou výhodou je bezkonkurenčná kvalita mäsa a  jatočná výťažnosť porazených zvierat až do 70%. Majú jemnú, ale silnú kostru a chudé diétne mäso s minimálnym množstvom tuku. Pre porovnanie, veľmi dobré kombinované slovenské strakaté plemeno má výťažnosť do 55%. Blonde d ‘ Aquitaine sú tiež odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam,” vysvetľuje konateľ František Lizák.

Hovädziemu dobytku zima nie je. Keď je chladnejšie, tak krava sa viac naje a metabolizmom si vytvorí potrebné teplo.

“Aj teľa, bezprostredne po otelení, ak ho necháme vonku, tak sa chladu a poveternostným podmienkam jednoducho prispôsobí,” hovorí chovateľ.

Prirodzený chov dobytka

Kravy tohto plemena majú vynikajúce materské vlastnosti a výbornú plodnosť či dobré prírastky. V maštali, v ktorej sú dojčiace matky s teľatami, je o nich postarané. Kravy dojčia svoje teľa aj šesť mesiacov – prakticky dovtedy, kým ho od matky neodstavia, čo sa odráža aj na kvalite mäsa. Takýto spôsob chovu je pre teľa najprirodzenejší, keďže ostáva s matkou.

“Tu sa stará krava o svoje teliatko, nie človek. Jalovičky odstavujeme 250 a býčky 260 kilové,” dodáva chovateľ.

Teľatám ostáva aj prvé materinské mlieko matky – mledzivo, ktoré je veľmi vzácne. Obsahuje protilátky, ktoré teliatku zabezpečia imunitu. Mladé jalovičky, podľa potreby, nechávajú do zástavu – budú z nich budúce mamy, aby zachovali stádo. Býčky z farmy predávajú na ďalší výkrm. Zhruba tristo kilové býčky opúšťajú farmu a idú do výkrmu.

Šľachtiteľský chov

V súčasnosti majú prevažne čistokrvný chov – 300 kusové stádo, z toho 150 kráv. Zbytok je mladý dobytok.

“Začali sme kúpou plemenného býka a postupne sme pripúšťali naše pôvodné stádo. Tak sme začali chovať mäsové plemeno. Neskôr sme kúpili embryá, vďaka čomu sme docielili 100% teľatá, z ktorých sme odchovali matky, a tak postupne rozširovali chov. V 2014 sme kúpili päťdesiat čistokrvných teľných jalovíc, vďaka čomu sa nám podarilo rýchlejšie vybudovať 100% čistokrvný chov,” doplnil Lizák.

Dnes sú vo fáze, keď majú, pravdepodobne, ako jediný na Slovensku šľachtiteľský chov. Môžu chovať a predávať plemenné býky. Majú ich päť. Každý má vlastný rodokmeň. Karta plemenného zvieraťa zachytáva rodičov až do štvrtého pokolenia.

“Keď chcete mäsové teľatá, tak pripúšťate býky, ktoré majú lepšiu mäsitosť a extrémnejšie osvalnenie. Chovateľ musí dopredu vedieť, či chce odchovať jalovičky matky alebo na mäso. Vlani sa nám podarilo predať aj vysokoteľné jalovice,” uviedol chovateľ.

Ekonomicky zaujímavé plemeno

Predtým smerovala celá produkcia za hranice. V minulosti to bol veľmi zaujímavý artikel pre Turkov, lebo boli ochotní zaplatiť dobrú cenu. V súčasnosti dodávajú lokálnym chovateľom, ktorí dobytok dochovajú do mäsovej zrelosti zhruba 700 – 800 kilogramov. Odbyt majú prevažne v Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, ale postupne sa rozvíja aj domáci trh. O odberateľov núdzu nemajú, tí prídu za kvalitným dobytkom aj z diaľky.

“Plemeno má okrem kvalitného mäsa s dobrou výťažnosťou, dobré prírastky, a tým pádom je ekonomicky zaujímavé. A má obrovský potenciál. Aj napriek jeho výnimočným vlastnostiam, z celej populácie mäsových plemien tvorí toto plemeno u nás len 1%,” hovorí František Lizák.

Do budúcnosti plánujú zrekonštruovať ďalšie maštale a začať s odchovom.

“V minulosti sme chovali mliekový dobytok.  Základný problém je s ľuďmi a cenou mlieka, ktorá je nízka. K tomu potrebujete ľudí, investície, dojárne, ďalšie náklady, a hlavne, máte kopec starostí. Politika tohto štátu, pre podporu výroby vlastných potravín je na smiech, “ uzatvára chovateľ spod Tatier.

Autor článku: Radka Novotná - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments