Rozdiel medzi cenou potravinárskej pšenice a cenou tvrdej pšenice dosahuje 60 – 70 eur za tonu. Pred troma rokmi dosahovala prémia za pestovanie cestovinárskej pšenice výrazne viac. Z hľadiska repky poľnohospodári v aktuálnych týždňoch profitovali zo situácie, keď jej zber začínal vo východnej časti Európskej únie a mnohí spracovatelia olejnín čakali na produkciu. Informovali o tom v utorok zástupcovia Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností (ZVKSOS) na svojej pravidelnej každoročnej augustovej tlačovej konferencii.

Repka

Minulý rok dosiahla produkcia repky v Európskej únii 16,7 milióna ton. Aj najkonzervatívnejšie odhady úrody hovoria, že tohtoročná produkcia by mala byť o dva milióny ton vyššia. Pri optimistických odhadoch sa hovorí o celoeurópskej produkcii vyššej až o 4 milióny ton. Aktuálne ceny repky pritom akoby nereflektovali na vysoký odhad produkcie.

„Aktuálne ceny sú 470 až 480 eur za tonu, ale boli v tomto roku aj oveľa vyššie. Prečo sa ceny pohybovali tak vysoko? Slovensko, Maďarsko a Rumunsko začalo zberať intenzívne repku ešte pred dažďami. Ostatné krajiny mali pozberaný len veľmi malý objem produkcie a výrobcovia olejov boli nastavení, že začiatkom júla im príde nová produkcia. Takže spracovatelia v Českej republike alebo v Poľsku čakali na repku. No a mali sme ju my a olejárne boli ochotné si priplatiť, aby sa im táto komodita dostala a tak sa ňou často zásobili až do konca augusta alebo začiatku septembra,“ odpovedal na otázku poľnoinfo.sk Jozef Rebro, šéf revíznej komisie Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Zber je momentálne oneskorený o dva až tri týždne a zber repky v okolitých krajinách bude prebiehať približne do 10. augusta.

Pšenica

Vývoj predpovede počasia v najbližších dňoch predpokladá, že žatva sa po dlhých týždňoch prerušovaných prác konečne zrýchli. Doterajší daždivý vývoj počasia sa výrazne podpísal aj pod aktuálnu kvalitu obilnín. Z hľadiska pšenice odborníci členia kvalitu na štyri štvrtiny.

„Pri tvrdej pšenici bola jedna štvrtina produkcie pozberaná v excelentnej kvalite. Dokonca v takej, akú si za 25 rokov nepamätám. Priemerná kvalita, na ktorú sme zvyknutí z ostatných rokov je asi v ďalšej štvrtine pozberanej produkcie. Časť produkcie má problémy najmä s poklesom sklovitosti a posledná štvrtina bola naozaj výrazne zasiahnutá dažďami a tak nespĺňa parametre,“ uviedol Ondrej Fačkovec, predseda zväzu.

Podľa Fačkovca je cena pri priemernej kvalite tvrdej pšenice na úrovni 240 až 250 eur za tonu. Pri ozimnej pšenici sa cena na fyzickom trhu pohybuje podľa Jozefa Rebra, ktorý pôsobí aj ako šéf spoločnosti zameranej na obchod s agrokomoditami, na úrovni 180 eur za tonu.

Protichodné odhady

Objem produkcie rastlinných komodít by mal byť vyšší. Naznačovali to už informácie z prvej žatevnej reportáže, ktorú publikovalo poľnoinfo.sk. Pestovateľ z južného Slovenska vtedy hovoril o priemerných úrodách 9 ton ozimného jačmeňa z hektára.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora následne na druhý deň – 20. júna 2025 zverejnila tlačovú správu, v ktorej konštatovala, že “je viac – menej isté, že rekordy sa prepisovať nebudú”. Kombajny v tom čase ešte len vychádzali do dozretých polí a celoslovenská agrokomora vedela zhodnotiť situáciu.

„Očakávame priemerné úrody hustosiatych obilnín a repky práve kvôli slabým zrážkam a jarnému počasiu,“ uviedol vtedy Emil Macho, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Výrazne vyššie úrody pritom predpokladal aj Štatistický úrad Slovenskej republiky, keď informoval, že prvé odhady hustosiatych obilnín sú medziročne vyššie o 11 percent.

„Hektárové výnosy všetkých obilnín prekračujú aj päťročné priemery,“ zverejnili začiatkom júla v svojom odhade štatistici.

Aj podľa tlačovej konferencie krmovinárov sa zdá, že realita čísel je iná, ako odhadovala SPPK.

Viac ako päťročný priemer

„Aktuálny priemer z pozberanej plochy pšenice je 6,2 ton z hektára, čo je výrazne viac, než je päťročný priemer,“ povedal Jozef Rebro.

Nadpriemernú produkciu z hektára očakáva Rebro aj pri jačmeni, kde by mal dosiahnuť medziročný nárast úrod 19 percent, čo je výrazne viac ako päťročný priemer. Podobná situácia je aj pri repke. Rebro uviedol, že dažde jej produkciu nijako negatívne neovplyvnili.

„Osiate výmery repky tretí rok po sebe klesajú. Aktuálne úrody sú v intervale 2,8 až 4,5 tony z hektára, ale evidujeme aj výnosy nad 5 ton. Ide ale o zriedkavé úrody zaznamenané len v niektorých regiónoch. Priemerná odhadovaná úroda repky je na úrovni 3,4 ton z hektára čo je o 8 percent viac, ako vlani,“ informoval Jozef Rebro.

Informačné vákuum

Slovensko opäť bude významnú časť svojej úrody vyvážať. Asi jeden milión ton pšenice a 180 tisíc ton repky. Miestom, kde zväčša končí slovenská produkcia sú prístavy vo východnej časti Nemecka.

Rebro v závere tlačovej konferencie upozornil, že v relatívne krátkom období sa zdvihla cena dopravy zo Slovenska, do týchto obchodných miest, z 30-31 eur za tonu na aktuálnych 40 eur za tonu. To má samozrejme vplyv na konkurencieschopnosť našej produkcie.

Ďalšími významnými exportnými možnosťami pre slovenských pestovateľov by mohol byť rumunský prístav Konstanca, odkiaľ smerujú rastlinné komodity najmä do štátov severnej Afriky. Slovensko túto odbytovú trasu zatiaľ využíva nedostatočne, keďže Rumunsko dokáže vyrábať dostatok obilnín a východeurópsku krajinu nedokážeme v tejto chvíli zaujať ani cenou rastlinných komodít.

V rámci informácií o úrodách komodít je potrebné uviesť, že Slovensko sa už týždne nachádza v informačnom vákuu, kde sa nezverejňujú žiadne údaje o priebehu žatvy či úrodách. Oproti Českej republike, ktorá na týždennej publikuje údaje tamojšej platobnej agentúry aj o situácii v jednotlivých krajoch, ide o zásadný rozdiel.

Stav, keď neexistujú relevantné dáta, nemôže vyhovovať ani poľnohospodárom ani obchodníkom s agrokomoditami. Oproti lepšie informovaným krajinám sa dostávame do závesu a tak nie vždy dokážeme využiť príležitosti voľného európskeho trhu.