Hospodári v kopcovitom horskom chotári v okolí Tvrdošína sú odkázaní na chov hovädzieho dobytka a oviec. Spolu s kravským a ovčím mliekom, a tým aj mäsom, ide o jediný výstup v ich podnikaní. Ornej pôdy majú len toľko, aby z nej dokázali pokryť potreby živočíšnej výroby.

„V súčasnosti chováme 937 kusov hovädzieho dobytka, z čoho je 447 dojníc. Oviec je celkovo 757,“ hovorí dlhoročný predseda družstva Žiarec v Tvrdošíne Anton Palider.

V poľnohospodárstve pôsobí od roku 1968. Pred rokom 1990 viedol družstvo v Mútnom a už viac ako štvrťstoročie je predsedom družstva v Tvrdošíne. Sám si uvedomuje, že zostať na Orave neverný hovädziemu dobytku a ovečkám nie je možné. Aj preto hľadá so svojim mladým manažmentom možnosti znižovania nákladov najmä prostredníctvom nákupu moderných a výkonných strojov či rekonštrukciou ustajňovacích priestorov.

„Tento rok sme dokončili výstavbu senážneho žľabu. Predtým sme využívali len jeden a  naskladňovali sme senáž aj mimo neho. Pomáhali sme si betónovými T-panelmi, ale kvalita krmív nebola vyhovujúca,“ zdôvodňuje A. Palider nevyhnutnosť investícií v hodnote 350 tisíc eur.

Aktuálnosť ďalších investícií potvrdilo tohtoročné horúce leto.

„Horúčavy veľmi ťažko zvládajú ľudia, a nie ešte zvieratá v maštaliach, ktoré sú vybudované starým systémom s nevhodným vetraním,“ priznáva predseda.

Už istý čas v družstve sledujú aktuálne trendy vo výstavbe ustajňovacích priestorov. V novom programovacom období zvažujú možnosti čerpania prostriedkov na strategické investície.

„Ide o značné sumy, ale moji mladí nástupcovia v nich vidia jedinú cestu, ako zabezpečiť naďalej rast vo výrobe mlieka. Ak by sme začali napríklad len s chovom kráv bez trhovej produkcie mlieka, značný počet zamestnancov príde o prácu. Ja už ani sám neviem, čo je múdre rozhodnutie a čo nerozumné. Veď cena mlieka od roku 2009 naozaj zaznamenala už viackrát prudký pád.“

Aj to je dôvod, prečo sa A. Palider pri rozhodovaní vždy radí so svojím manažmentom.

„Cestu vidíme v rekonštrukcii starých maštalí pre 400 dojníc a kravína na teľatník. Motivujú nás k tomu aj výsledky v chove slovenského strakatého dobytka, kde dosahujeme úžitkovosť 7 000 litrov mlieka na dojnicu a rok. Za prvých sedem mesiacov tohto roku sme zvýšili výrobu v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 100 tisíc litrov mlieka. Žiaľ, horúci august nám zrazil dojivosť o približne 10 percent. Musíme vybudovať nové priestory,“ je presvedčený podpredseda družstva a zootechnik Cyril Orčík.

V minulom roku investovali v družstve aj do rekonštrukcie pätnásťročnej dojárne kráv a nákupu moderného kŕmneho voza. Rastlinnej výrobe pomôžu dva výkonné zelenožlté traktory. Plodiny pestujú na takmer 300-hektárovej výmere a rovnako ako vlaňajšok, aj ten aktuálny považujú z hľadiska úrod za jeden z lepších. Ďatelinotrávy, kukurica na siláž či kŕmna pšenica poskytli úrody, ktoré pomôžu zvýšiť úžitkovosť hospodárskych zvierat.

Kukuricu si družstevníci dali zasiať trom dodávateľom sejačiek. Jedna zo spoločností však mala zlé nastavenú sejačku, porast zostal viditeľne nerovnomerný. Napriek tomu v Tvrdošíne svoj krok neľutujú, mohli si porovnať prácu jednotlivých typov sejačiek aj za účasti niektorých traktoristov, ktorí by ich obsluhovali. Aj v tomto prípade prenechal predseda rozhodnutie na tých, ktorí priamo s danou technikou pracujú.

Sebarealizácia mladšiu generáciu láka. Možno aj to je dôvod, že Tvrdošín nemá problém so zamestnancami a viac ako polovica pracovného kolektívu ešte neoslávila štyridsiatku. Podnik má vytvorené aj priestory na praktické vyučovanie, kde učni z miestneho lesníckeho učilišťa asistujú pri oprave strojov. V Tvrdošíne pochopili, že len kvalitní zamestnanci dokážu podnik posúvať k prosperite.