Najväčší problém slovenskej prvovýroby mlieka nie je v tom, že by neexistovali možnosti na jej spracovanie. Práve naopak. Ponúkané kapacity sú nevyužité, na čo dopláca najmä slovenský roľník. Nová britská investícia do spracovania mlieka nie je preto riešením aktuálnej mliečnej krízy a nezamedzí ani vzniku ďalších.

O novej mliekárni sa hovorí už dlho a intenzívne. V rozsiahlom článku sa jej venoval už v septembri 2015 denník Pravda. Načasovanie ohlásenia investície poľnohospodárskej verejnosti týždeň pred voľbami po tom, ako rezort štyri roky viedla jedna z najmenej výrazných tvári vládneho kabinetu a poľnohospodárstvo neprešlo ani len kozmetickými reformami, je zúfalým pokusom zalepiť agrárnemu voličovi oči.

Dnes u nás existujú spracovateľské kapacity mlieka, ktorých nedostatočné využitie potvrdil v minulosti pre portál poľnoinfo.sk aj Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekárenského zväzu. Jednoduchá poučka podnikovej ekonomiky zo strednej školy pritom hovorí, že fixné náklady sa s množstvom spracovanej produkcie nemenia a až následne rastú skokom. V preklade to znamená, že ak domáce mliekárne spracujú menej surového kravského mlieka, náklady na jeden výrobok sa zvyšujú. Tento stav im spôsobuje problémy u zahraničných obchodných reťazcov, ktoré oprávnene vyžadujú mliečne výrobky minimálne v cene porovnateľných zahraničných produktov. Ako tento začarovaný kruh vyriešili slovenskí spracovatelia? Vždy, keď je to len trochu možné, pritlačia slovenského roľníka s cenou surového kravského mlieka na hranu. Straty z týchto neefektívnych výrob znáša práve ten, kto je na začiatku cesty bielej komodity.

Pokiaľ v západnej Európe už desaťročia funguje dobre organizovaný systém odbytových organizácií výrobcov, u nás v prípade problémov na trhu hľadíme na seba, prípade na rezortné ministerstvo. Doteraz sme pritom nepochopili, že problémy prvovýrobcov mlieka nie sú problémom úradu na Dobrovičovej. Napriek tomuto trpkému poznaniu ešte smutnejšie vyznieva fakt, že zatiaľ sme len v prvej fáze výstavby odbytových organizácií. Fungujú zväčša na regionálnom princípe a spoločne speňažujú produkciu. Občas vidíme pozitívne príklady, keď ich činnosť smeruje aj do nákupu lacnejších vstupov pre chovateľov. Žiaľ, tvorba nadregionálnych odbytových organizácií, ktoré by v prípade výkyvov na trhu dokázali v priebehu niekoľkých dní odliať slovenské mlieko aj k spracovateľom v zahraničí, ešte nenastala. Ešte roky potrvá, pokiaľ sa odbytové organizácie dostanú do takej finančnej kondície, aby si trúfli aj na vlastnú mliekáreň s manažmentom úplne nezávislým od tlaku poľnohospodárov – členov, ale s jediným cieľom. Zabezpečiť môjmu akcionárovi – farmárovi, adekvátnu cenu za produkciu a na konci roka prípadné dividendy.

Ako teda vyzerá riešenie mliečnej krízy? Európsky agrokomisár Hogan neustále vyzýva na hľadanie nových odbytových trhov mimo Európskej únie. Existujú na to možnosti finančnej podpory, ktoré je možné využiť na prezentáciu v nám exotických krajinách. Viacerí naši európski konkurenti po týchto prostriedkoch siahli.

Kde sa ale nachádza Slovensko? Bojuje o domáceho spotrebiteľa tým, že takmer každá z tridsiatich mliekární ponúka v lepšom prípade zákazníkovi 125-gramový ovocný jogurt! V horšom, 1,5-percentné mlieko zabalené do litrovej škatule. Napriek tomuto pesimizmu v ich výrobnej štruktúre vidíme aj pozitívne príklady. Michalovské syry Beby bell patria k produktom s vôbec najvyššou pridanou hodnotou a v ovále s označením SK je ich bežne vidieť aj na pultoch parížskych supermarketov. Tvrdé syry Havran zo Senickej mliekárne, Vršatec a Vrchár z Agrofarmy Červený kameň, alebo minipareničky z Liptovskej mliekárne sú možným základom nášho exportu!

Kde je rezortné ministerstvo? Zaujíma slovenského úradníka, že náš agropodnikateľ potrebuje urýchlenu pomoc? Ak mu nezabezpečíme odbyt produkcie, ale zvýšime platbu na dojnicu o dvadsať eur, riešenie sa nedostaví. Ošúchaná múdrosť hovorí, nedajte chudobnému rybu, ale udicu. Dajme našim mliekarňam, napriek tomu, že sú často k nášmu poľnohospodárovi macošské, príležitosť. Príležitosť v podobe účasti na zahraničných výstavách.Komunikujme v rámci našich zastupiteľských úradov a zabezpečme na týchto stretnutiach aj najvyšších úradníkov. Sú krajiny, kde sa tento prístup významne cení.

Nezávisle na tom , ako budeme postrkovať naše mliekárne k väčšej aktivite, zaktivizujme aj poľnohospodára. Vytvorme také podmienky, že len hlupák bude speňažovať mlieko samostatne, bez vplyvu odbytovej organizácie. 

Žiadna veľká múdrosť. Len staviame dom od základov. Budujme ho postupne a trpezlivo. Trhové hospodárstvo v poľnohospodárskej výrobe nie je úplne trhovým. Donedávna ho ovplyvňovali kvóty, doteraz hovoríme o intervenčných cenách, existujú dotácie. Je iné ako ostatné odvetvia v národnom hospodárstve a preto k nemu musíme pristupovať citlivejšie. Všetky problémy trh nevyrieši. Jeho priami účastníci často nemajú čas a síl strategicky uvažovať. Od toho by mal byť úradník, ktorý vytvorí také mantinely, aby systém fungoval. 

Za štyri roky vlády jednej strany sme nedosiahli takmer nič. Pritom po voľbách stál náš agrosektor pred obrovskou príležitosťou. Veci sa dali veľmi jednoducho riešiť medzirezortne. Veď všetci ministri boli zo SMER-u. Mliečne výrobky slovenskej výroby mali ísť v ešte väčšom rozsahu do škôl (ministerstvo školstva), pre motivovanie k výrobe a zamestnávaniu mala existovať jasnejšia odvodová podpora (ministerstvo sociálnych vecí a rodiny), do zahraničia tlačiť našu produkciu cez zastupiteľské úrady (ministerstvo zahraničných vecí), daňové zvýhodnenia súvisiace s výrobou a spracovaním produktov s vysokou pridanou hodnotou (ministerstvo financií). Tých možností bolo neúrekom.

Žiaľ, spravilo sa len to, že týždeň pred voľbami ohlásime neistú britskú investíciu, ktorej výsledkom môže byť aj ďalší pokles využitia našich mliekární. Cenový tlak na poľnohospodára buď stúpne, alebo to vymyslí inak. V rámci diverzifikácie si zabezpečí kamiónovú prepravu a po niekoľkých rokoch, keď bude investícia spustená do prevádzky, začne voziť mliečko na spracovanie z Poľska. Aj v dôsledku štvorročnej nečinnosti nášho rezortu sa spustenia výroby môžu dočkať len niektorí.