Súťaž NAJ – rekordy v úžitkovosti dojníc a úrode jačmeňa
Presne pred týždňom boli v oponickom kaštieli vyhlásené výsledky 12. ročníka súťaže o najlepšieho chovateľa, pestovateľa a agromanažéra. V roku 2015 bola zaznamenaná rekordná mlieková úžitkovosť (AgroContract Mikuláš – 12 602 kg mlieka za laktáciu), ako aj rekordná úroda jarného jačmeňa v histórii tejto súťaže (7,78 t/ha – Gama PD Pavlovce nad Uhom).
Rok 2015 nebol pre pestovateľov, ani chovateľov jednoduchý. O to cennejšia je skutočnosť, že najlepší chovatelia a pestovatelia nestratili snahu o dosahovanie špičkových úrod či úžitkových a reprodukčných parametrov zvierat. Ich hodnoty sú porovnateľné so zahraničnou špičkou.
Pri najpestovanejšej plodine – ozimnej pšenici je evidentný posun tých najlepších zo severovýchodu Podunajskej nížiny k dolnému toku Váhu. Víťaz tejto kategórie, PD Chtelnica sa môže ako jediný pochváliť prekročením 9 tonovej hranice. Na výmere 365 ha tu zožali priemerne 9,14 t na hektár.
Pri druhej najpestovanejšej hustosiatej obilnine – jačmeni jarnom bola oproti predchádzajúcemu ročníku zaknihovaná priemerná úroda menšia len o 70 kg na hektár. Víťazom tejto kategórie sa stalo už spomínané Gama PD Pavlovce nad Uhom.
Rozmachom svojho pestovania si ďalšia obilnina, ozimný jačmeň, vypýtal prvýkrát miesto v našom hodnotení. To, že sa výmera jeho osevu rozšírila na výše 30 tisíc ha je zásluha nových odrôd vhodných na sladovnícke účely. Svoj potenciál ukázali aj u nás. Najviac ho využilo na svojich poliach POD Abrahám. Fantastickou priemerom 9,54 t/ha jej to aj najlepší výsledok v hustosiatych obilninách vôbec.
V raži ozimnej viac ročníkov dominujúci Turiec Agro s.r.o, Turčiansky Ďur, vystriedalo na prvom mieste Agrodružstvo TP, s.r.o. Palárikovo tiež s krásnym výsledkom 8,01 t/ha.
Ovos siaty je plodina, ktorá dáva možnosť dostať sa na prvé miesta aj podnikom so severnejších oblasti. Sme radi, že sa tejto šance chopilo Agro- Racio, s.r.o. Liptovský Mikuláš. Podarilo sa im to so slovenskou odrodou Zvolen, ktorej zožali 5,18 t/ha.
Pri vymenovaných plodinách boli zaznamenané naozaj slušné výsledky. Neplatí to už pre kukuricu na zrno, ktorá minulý rok svojimi úrodami sklamala najviac. Extrémne sucho, v období od fázy metania až po mliečnu zrelosť, malo za následok nielen priemernú úrodu za celé Slovensko len 5,8 t/ha, ale aj to, že po prvýkrát najlepší výsledok v súťaži nedosiahol ani 9 ton. Že vlaha bola limitujúca ukazuje aj regionálne rozdelenie najlepších pestovateľov. Podobne ako pri pšenici sa ťažisko na Podunajskej nížine z východnej časti, ktorá dominovala v roku 2014, prenieslo na dolné Považie. Prvýkrát sa tiež stalo, že až 8 podnikov v päťdesiatke je z okolia Košíc. V tejto kategórii zvíťazil Zoltán Hotváth z Veľkého Medera (8,97 t/ha).
Výmery repke olejky medziročne opäť klesli o 10 tisíc hektárov na 113 tisíc hektárov. Omnoho významnejší bol však pokles úrod – až o pol tony . Najvyššiu úrodu dosiahli v PVOD Drahovce ( 4,6 t/ha).
Slnečnica nemala veľmi dobrý rok, ale napriek tomu, že úrody oproti roku 2014 klesli priemerne o 0,3t/ha, dvaja najlepší pestovatelia s prehľadom prekonali štvortonovú hranicu.
Plochy sóje opäť výrazne narástli. Tento krát až o 10 tisíc hektárov. Prispelo k tomu aj zaradenie jej pestovania do greeningových opatrení. Bohužiaľ, množstvo prvopestovateľov, ale hlavne extrémne sucho malo za následok veľký pokles úrod – sú o tonu nižšie ako pred rokom. Víťazom tejto kategórie sa stal Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU, s.r.o., ktorý z hodnotou 3,32 t/ha s veľkým náskokom zvíťazil.
Nad osudom poslednej hodnotenej plodiny repy cukrovej na našich poliach visí po roku 2017 otáznik. Podobne ako sa to udialo pri mlieku plánuje sa zrušenie systému kvôt. Zažeňme však aspoň zatiaľ chmúrne myšlienky a tešme sa z najlepšej minuloročnej úrody 13,94 t cukru na hektár, ktorú dosiahlo PVOD Drahovce.
V kategórii s najväčším počtom hodnotených subjektov – holštajnskom dobytku sa spomedzi takmer 300 hodnotených chovov na 3. mieste umiestnil vlaňajší víťaz AgroContract Mikuláš. Ide o podnik, ktorý dosiahol najvyššiu mliekovú úžitkovosť za normovanú laktáciu v rámci Slovenska v histórii – 12 602 kg mlieka. Druhú priečku obsadil AgroContract – mliečna farma Jasová s priemernou laktačnou úžitkovosťou 12 127 kg mlieka. Je to podnik, ktorý sa vyznačuje najvyšším počtom slovenských rekordérok v produkcii mlieka a v jeho stáde je aj exteriérovo najlepšia holštajnská dojnica na Slovensku.
Víťazstvo spred dvoch rokov znovu obhájilo stádo spoločnosti Agricola Šoporňa. Na najvyššiu priečku ho dostala hodnota medziobdobia 395 dní, ale hlavne dlhovekosť stáda s priemernou hodnotou takmer 3 laktácie, čo považujeme do budúcnosti pri holštajnskom plemene za optimálnu úroveň. Tieto výborné parametre plodnosti a dlhovekosti sú v tomto víťaznom stáde spojené s produkciou viac ako 10 000 kg mlieka.
V rámci slovenského strakatého plemena, kde medzi sebou súťažilo takmer 150 subjektov, sa na 3. mieste sa vďaka veľmi dobrému medziobdobiu (389 dní) a úžitkovosti 6 837 kg mlieka umiestnilo PD Senohrad. Druhú priečku obsadil víťaz ostatných ročníkov v tejto kategórii – PD Smrečany s laktačnou úžitkovosťou 7 085 kg mlieka. Najlepšia dlhovekosť spomedzi všetkých hodnotených slovenských strakatých stád – 3,6 laktácie a dĺžka medziobdobia 389 zabezpečili víťazstvo Lesopoľnohospodárskemu majetku Ulíč, štátny podnik.
Počet chovov pinzgauského plemena stále klesá. V súťaži bolo hodnotených len 11 fariem. V rámci chovov čistokrvného plemena prvenstvo obhájila Agria Liptovský Ondrej, v rámci krížencov opäť zvíťazilo PD Horná Lehota s úžitkovosťou stáda 6 225 kg.
Dojčiace kravy sú odvetvím, kde dochádza k nárastu početných stavov. V kontrole úžitkovosti, vykonávanej štátnym podnikom Plemenárske služby SR, bolo v predchádzajúcom kontrolnom roku približne 250 fariem. Vďaka výborným prírastkom teliat a excelentnému medziobdobiu 363 dní obhájila viacnásobné prvenstvo z ostatných rokov spoločnosť Famago Beňuš s chovom plemena charolais. Druhú priečku obsadilo ROD Skalica. Pri vyše 100 kravách plemena charolais dosiahli výborné medziobdobie 370 dní. Známy šľachtiteľských chov plemena mäsový simentál, ktorý sa v rámci našej súťaže pravidelne umiestňuje na popredných miestach – Movis – Agro AK Skalica obsadil tento krát tretiu priečku s hodnotou medziobdobia 378 dní.
Chovatelia ošípaných, rovnako ako v celej živočíšnej výrobe, si veľa priaznivých ekonomických výsledkov v roku 2015 nezaknihovali. Napriek tomu, a to konštatujeme veľmi radi, dosiahli vo svojich chovoch špičkové výsledky úžitkovosti. Pri našom najpočetnejšom materskom plemene biela ušľachtilá dosiahol najlepšie parametre rozmnožovací chov Dr. Vladimíra Rybnikára, súkromne hospodáriaceho roľníka. Tento chov na hornej Nitre z obce Koš sa dlhodobo umiestňuje na popredných miestach súťaže NAJ. Vo svojom chove dosiahol v roku 2015 odstav na prasnicu a rok 28,5 prasiatka.
Pri plemene landras vlaňajšie prvenstvo obhájilo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, keď sa v tomto chove dosiahla excelentná reprodukčná úžitkovosť na úrovni 29,8 odstavených prasiatok na prasnicu a rok a tiež a vynikajúca mäsitosť ošípaných. Dosiahla úroveň 61,3%, čo je na materské plemeno špičková úroveň. Tieto výsledky zároveň zabezpečili prvenstvo Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre aj v kategórii materských plemien ošípaných.
Druhom HZ, kde sme v ostatných rokoch zaznamenali nárast početných stavov, sú ovce. Pozitívny je postupný nárast mliekovej úžitkovosti, hlavne špecializovaných mliekových plemien. Pri plemene lacaune sme už zaznamenali aj produkciu viac ako 400 kg za dojnú periódu. Hodnota 416 kg tento krát vyniesla na prvé miesto po ročnej prestávke opäť chovateľa z východného Slovenska – Jána Fečka zo Stropkova. V najlepšom stáde bola dosiahnutá i výborná plodnosť – 187,5 % na obahnenú bahnicu. Spomedzi chovateľov cigájskych oviec sa najviac darilo Poľnohospodárskemu družstvu Mošovce. Priemerná produkcia stáda s počtom 200 bahníc dosiahla 163 kg mlieka za 150 dňovú dojnú periódu. Ešte vyššou produkciou mlieka – 173 kg sa môže pýšiť víťaz kategórie plemena zošľachtená valaška – Isokman – trading Fiľakovo.
V rámci chovu mäsových plemien oviec je na Slovensku do kontroly úžitkovosti viac ako 20 chovateľov. Najlepšie výsledky v roku 2015 dosiahlo stádo Petra Borbása z Rimavských Janoviec. Jeho jahniatka plemena suffolk mali priemerné denné prírastky živej hmotnosti 379 g a percento plodnosti na obahnenú bahnicu bolo 181 %.
Najlepším chovateľom kôz sa stal pán Rudolf Jonáš z Topoľčian, chovateľ kôz plemena biela krátkosrstá.
Súčasťou vyhodnotenia najlepších chovateľov a pestovateľov za rok 2015 bolo aj odovzdanie ocenenia NAJ agromanažér. Súťaže sa tradične zúčastňuje desať manažérov, ktorí svoje podniky postupne predstavujú na stránkach mesačníka Agromagazín. Tento rok najviac hlasov od čitateľov získal Oliver Šiatkovský, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave, ale najmä úspešný podpredseda družstva v Maduniciach. PVOD Madunice hospodári na trnavskej tabuli a výmera podniku nepresahuje 600 hektárov. Okrem štandardnej rastlinnej výroby sa zameriava aj na pestovanie jahôd, cibule a chov zástavových býkov. PVOD Madunice boli v minulom roku aj víťazom súťaže Klubu poľnohospodárskych novinárov – Najkrajší chotár.
A co tak stavit na kvalitu nez na kvantitu????? Nechvalila by som sa tym, ze krava da 12.602 kg mlieka. Chúďa zviera. A co chemicke obilniny? Buducnost vasich deti a zivotneho prostredia vas nezaujima? Naozaj len peniaze su dolezite? 🙁 Budme ini, stavme na kvalitu a vybudujme si v Europe… Celý komentár »
Všetkým víťazom gratulujem 🙂
V tomto globálnom svete je to nemožné. No myšilienka olívie je super som tiež za to aby sa potraviny produkovali s čo najmenším vplyvom chémie a genetickej úpravy rastlín.Momentálne by to mohlo riešiť problém v nadprodukcii či už mlieka alebo aj obiľoviny. Veď pomaly z dôvodu nadprodukcie komodit je cena… Celý komentár »
Uvedene plemeno krav je slachtene specialne na mliecnu produkciu, ak chcete menej mlieka, treba chovat masove alebo tukove plemena. Oteplovanie planety a pouzivanie pesticidov riesit pri clanku ” Sutaz NAJ” je asi trochu mimo, aj ked urcite aktualna a zavazna tematika. Osobne mam vsak dojem, ze aj keby sme v… Celý komentár »
Len potom nerozumiem prečo toľký plač za nízke ceny mlieka,ošípaných,hydiny,poľno komodít .Vstupi sa totiž zvyšujú vloženou investício. No naopak .Čím vyššia produktivita tým nižšia výkupná cena. celosvetový prebytok všetkého sám o sebe sa pýta. Načo taká nadprodukcia ktorá vás nakoniec položí na lopatky nízkymi nákupnymi cenamy?Nebolo by rozumnejšie v dnešnej… Celý komentár »
jm, nadprodukcia nie je rozlozena rovnomerne, preziva len tam, kde sa to oplati . U nas je napr. bravcove maso nasej produkcie cca 40 % spotreby SR, v mlieku sme asi na 90 %. Ak niekto ma presnejsie udaje, tak ma opravte. Samozrejme , kedze nase produkty vieme predat tazsie… Celý komentár »
Skládkou odpadkov a prebitkov sme už dávno.Len si to nechceme priznať.