Najväčšie letné sucho, za uplynulých 2110 rokov, bolo v strednej Európe v rokoch 2015 – 2018. Na základe analýz stabilných izotopov uhlíka a kyslíka v letokruhoch dubov to zistili vedci z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR a Univerzity v Cambridge. Z 13 500 letokruhov dokázali pre každý rok určiť mieru nedostatku alebo nadbytku vlahy, uviedol v tlačovej správe spoluautor odbornej štúdie Miroslav Trnka.

Letokruhy v štúdii fungujú ako odtlačky prstov, ktoré možno využiť na rekonštrukciu minulej klímy. Odborníci ich analyzovali 13 500 zo 147 vzoriek živých aj mŕtvych európskych dubov. Väčšina z nich pochádza z územia Českej republiky, iba v niektorých obdobiach ich bolo nutné doplniť o materiál z juhovýchodného Bavorska.

„Najstaršie vzorky pochádzajú z letokruhov stromov, ktoré rástli v čase Cézarovho detstva a najmladší z roku 2018. Roky 2019 a 2020 do rekonštrukcie klímy doplníme v najbližšej dobe. Vďaka systematickej práci začatej v roku 2015 vznikol doteraz najväčší a najpodrobnejší súvislý rad údajov o letných hydroklimatických podmienkach v strednej Európe,“ uviedol Trnka.

Obdobie 2014 až 2018 ako najsuchšie

Výsledky odhalili, že dlhodobý trend vysychania krajiny je zjavný v celom sledovanom období a v 20. storočí sa podstatne zrýchlil. Po roku 2015 prekonal všetky doterajšie suché periódy. Podľa hlavného autora štúdie Ulfa Büntgena z Univerzity v Cambridge je séria mimoriadne suchých rokov od roku 2015 v strednej Európe nezvyčajná aj v kontexte posledných dvoch tisícročí.

V tomto období sa vyskytli tiež mimoriadne vlhké letá, z ktorých tri najvýraznejšie spadajú do rokov 183, 899 a 728 nášho letopočtu. Naopak, medzi tri najsuchšie patrili roky 1509, 1508 a 2018 nášho letopočtu. Roky 2014 až 2018 boli najsuchším päťročným obdobím v celom dátovom rade. V súhrne výsledky štúdie ukazujú, že za posledné dve tisícročia stredná Európa pomaly vysychá.

„Po storočiach pomalého vysychania sme v 20. storočí zaznamenali zrýchľujúci sa pokles zvoleného indexu sucha, čo je obzvlášť alarmujúce pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Zmena klímy však neznamená, že bude všade a vždy väčšie sucho. Niektoré obdobia na našom území budú na zrážky bohaté, a to aj extrémne, ale ako porastú teploty, bude sa zvyšovať aj pravdepodobnosť výskytu extrémne vysokých teplôt a dlhých období sucha. Bez adaptačných opatrení to negatívne ovplyvní nielen ekosystémy, ale aj kvalitu nášho života,“ dodal Trnka.