Veľké sklamanie vyjadrila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) v súvislosti s návrhom Európskej komisie (EK) na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013.

“Najviac sme rozčarovaní z toho, že došlo k značnému rozporu medzi proklamáciami o zabezpečení väčšej konkurencieschopnosti európskych farmárov vo svetovom meradle a spravodlivejšom rozdeľovaní podporných prostriedkov medzi všetky členské krajiny EÚ. EK pri viacerých príležitostiach deklarovala, že v ďalšom programovom období upustí od tzv. historického princípu pre výpočet priamych platieb, ale po včerajšku je zrejmé, že ho v podstate chce v modifikovanej podobe preniesť aj do rokov 2014 až 2020. Rozdiely v priamych platbách medzi starými a novými členskými štátmi sa totiž podľa ňou zverejneného návrhu výraznejšie neznížia ani v ďalších siedmich rokoch, pretože by malo dôjsť len k ich kozmetickým úpravám,” povedal predseda SPPK Milan Semančík.

Podľa neho Brusel neprihliadol ani na nesúhlasné stanoviská viacerých členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, k snahám o zavedenie stropov priamych podpôr pre veľké podniky. Legislatívny návrh EK počíta s ich krátením vo viacerých intervaloch už od výšky 150.000 eur, čo by sa týkalo mnohých poľnohospodárskych subjektov v SR.

“Upozorňovali sme na to, že stropovanie priamych platieb predstavuje diskrimináciu úspešných podnikov, ktoré v súlade so svetovými trendmi dokážu rozširovať svoju výrobnú základňu. Napriek tomu doteraz nebol náš hlas vypočutý, hoci ide celkom zjavne o nerovný prístup k agrárnemu podnikaniu a umelé znižovanie konkurenčnej schopnosti roľníkov postihnutých krajín v spoločnom trhovom priestore EÚ,” zdôraznil Semančík.

Ešte výraznejšie sa to podľa neho prejavuje v navrhnutom slimačom tempe znižovania rozdielov priamych platieb medzi pôvodnými a novými členskými štátmi EÚ. Pritom Slovensko, ale aj Česká republika, Maďarsko i viaceré ďalšie štáty strednej a východnej Európy, doplatili už na doterajšie prechodné obdobie v podpornej politike výrazným znížením rozmeru svojej agrárnej produkcie, ktorý najciteľnejšie postihol živočíšnu výrobu. Hoci EK oficiálne o žiadnom ďalšom prechodnom období v tomto smere nehovorí, v skutočnosti ho chce aplikovať aj naďalej. Potvrdzuje to jej návrh, aby členské krajiny, v ktorých výška priamych platieb v súčasnosti nedosahuje ani 90 % priemeru EÚ, postupne zvyšovali ich úroveň v rokoch 2014 až 2020 len o jednu tretinu rozdielu medzi aktuálnou úrovňou a 90 % priemeru EÚ.

Pre Slovensko by to znamenalo, že plnú výšku národnej obálky priamych platieb, teda 402,155 milióna eur, by dosiahlo až v roku 2017, pričom aj potom by jeho podpory v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy boli oveľa nižšie ako v starých členských štátoch EÚ.

“Za vážny problém považujeme tiež skutočnosť, že zverejnené legislatívne návrhy neriešia štátnu pomoc, ktorá v konečnom dôsledku výrazne ovplyvňuje celkovú výšku podpôr v agrosektore,” spresnil Semančík.

“Za neprijateľné považujeme v rámci tzv. ozeleňovania SPP zaviesť povinnosť zaradiť mimo produkcie až 7 % obhospodarovanej pôdy, ak žiadateľ nechce prísť o časť podporných prostriedkov. V subjektoch s intenzívnym hospodárením na pôde to povedie nielen k zníženiu produkcie, ale aj zamestnanosti, čo bude v rozpore s proklamovaným úsilím o zabezpečenie trvalo udržateľného vidieckeho rozvoja. V období rastúceho dopytu po potravinách i obnoviteľných zdrojoch energií považujeme takéto opatrenie za nesprávne,” zdôraznil.

“SPPK využije všetky možnosti na to, aby v čo najväčšej miere dokázala presadiť záujmy slovenských poľnohospodárov pri formovaní konečnej podoby reformy SpPoPo, ktorá by mala byť prijatá do konca budúceho roka. Kontakty už nadviazala so slovenskými i českými europoslancami, stálym zastúpením SR pri EK v Bruseli a aktivizuje aj svoje vzťahy s partnerskými farmárskymi mimovládnymi organizáciami krajín, ktoré by boli prijatím zverejneného návrhu EK takisto poškodené. Ich predstavitelia by sa mali zísť už v novembri v Maďarsku, kde sa pokúsia sformulovať spoločné stanovisko, ktoré by presadzovali vo vzťahu k EK, Európskemu parlamentu, Rade ministrov poľnohospodárstva i svojim národným vládam a parlamentom,” informoval ďalej Semančík.

“Veľmi dôležitá však bude súčinnosť predstaviteľov týchto štátov, najmä rezortných ministerstiev a europoslancov. Čoraz zreteľnejšie sa ukazuje, že ak chceme dosiahnuť spravodlivejšie podmienky pre agrárne podnikanie v novom programovom období, musíme pre ich presadzovanie hľadať spojencov. Individuálne prístupy sú vopred odsúdené na neúspech, čo platí o všetkých úrovniach – štátnych i neštátnych,” uzavrel predseda SPPK.