Na konferencii Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013, ktorú zorganizovalo poľnoinfo.sk vystúpil aj bývalý minister pôdohospodárstva a europoslanec Peter Baco. Ten do spektra vystupujúcich priniesol niekoľko postrehov, ktoré vám ponúkame v mierne skrátenej podobe.

Verejná diskusia o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pre roky 2014 – 2020 skončila. Oznámenia Európskej komisie, ako nezáväzné podnety na formovanie a zjednotenie názorov na reformu, dostali podobu návrhov nariadení ako konkrétnych legislatívnych aktov. Teraz je už na politikoch, aby tieto legislatívne návrhy prijali, upravili, dotvorili a schválili, alebo odmietli v Európskom parlamente a v Rade Európskej únie.

Väčšina myšlienok navrhovanej reformy je mi známa ešte z obdobia pred reformnej analýzy SPP známej pod názvom Healthcheck – Zdravotná prehliadka. Pripomenul som si 4 roky dozadu spoluprácu s Britmi a Nemcami na tom, ako sme „pacifikovali“ vtedajšie snahy o nehorázne zastropovanie priamych platieb pre veľké farmy. Som úprimne rád, že aj vďaka slovenským iniciatívam sa podarilo formulovať súčasný legislatívny návrh zastropovania do takmer neškodnej podoby. Okrem neprijateľnej zásady 7 % úhorovania, aj ozelenenie priamych platieb má pozitívne prvky. Rovnako ma teší, že závery, ktoré sme prijali z Helthcheku pre zjednodušenie krížového plnenia a pre celkové zníženie administratívneho zaťaženia farmárov, sa presadili aj v návrhoch nariadení.

Aj v minulosti aj teraz nerád prijímam argument, že ak chceme obhájiť pokračovanie SPP, jej dobré financovanie a dvojpilierovú podobu, musíme získať podporu európskych daňových poplatníkov – nepoľnohospodárov. Preto niektoré kroky v reforme je potrebné chápať aj v tomto kontexte.
V tomto legislatívnom návrhu reformy mi však chýba to, o čo som bojoval pred 4 rokmi, a to funkčné inštrumentárium na elimináciu rozkolísanosti agrárnych trhov. Je to historicky mnohokrát potvrdené, že eliminácia prirodzenej a dnes aj špekulačnej volatility agrárnych trhov je najdôležitejšou funkciou agrárnych politík. Ďalšou úlohou agrárnej politiky mimoriadneho významu je účinná podpora technických, biologických, ekonomických, obchodných nástrojov podporujúcich rast globálnej konkurencieschopnosti agropotravinárskeho komplexu EÚ.

To, o čo som sa najviac usiloval a čo sa mi žiaľ málo darilo a čo sa nerieši ani v predloženom legislatívnom návrhu je odstránenie diskriminácie farmárov nových členských štátov. Diskriminácia v priamych platbách na tzv. historickom princípe, ale aj v ďalších oblastiach ako napr. podmienky predaja pôdy pre cudzincov sa prejavuje v slovenských podmienkach veľmi negatívne. Ide priamo o neookoloniálne efekty, kedy ekonomicky silnejší partneri si nejednotnými podporami získavajú ekonomické výhody u slabších partnerov. Je to principiálny problém súčasného sveta a súčasných krízových javov. Musíme preto proti tejto diskriminácii bojovať aj z principiálne morálnych dôvodov.
V prístupových zmluvách sa hovorí o prechodnom období do konca roku 2013, kedy sme mali sľúbené vyrovnanie priamych platieb na úroveň EÚ-15. Priame platby sa nie že nevyrovnali, ale ako pán komisár Ciolos tvrdí, historický princíp už od roku 2014 neplatí. Úplne však platia čísla z tohto nespravodlivého historického princípu. Teda Slovensko má dostať to, čo malo sľúbené na konci prechodného obdobia v roku 2013!

Do istej miery sa váhe vyrovnania priamych platieb približuje aj váha rozdielnej štátnej pomoci. Je úplne neférové, aby 10 – 100 násobnými rozdielmi štátnej pomoci medzi susediacimi štátmi fungovalo zdravé konkurenčné prostredie (napríklad Rakúsko 170 eur/ha, Slovinsko takmer 300 eur/ha, kým Slovensko sotva 3 eur/ha). Žiadame preto doplniť legislatívne návrhy o reguláciu štátnej pomoci pre agrosektor jednotlivých členských štátov maximálne do výšky priemeru štátov EÚ – 27.

Poľnoinfo.sk sa pod záštitou SPPK rozhodlo zorganizovať dnešný Okrúhly stôl ešte v septembri. Medzitým padla vláda SR a predčasné voľby sú stanovené na 10. marca 2012, teda o štyri a pol mesiaca. Dnešný Okrúhly stôl je preto výbornou príležitosťou aj nato, aby agrárna obec formulovala požiadavky pre politické strany uchádzajúce sa o ich podporu v týchto voľbách. Politické strany takto majú zasa dobrú príležitosť vo svojich volebných programoch reagovať na aktuálne potreby rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Môže sa tak eliminovať súčasný deficit zainteresovanosti parlamentnej politiky SR pri zastavení úpadku slovenského vidieka, ale aj nezáujmu vysokej slovenskej politiky o odstránenie našej diskriminácie v Spoločnej poľnohospodárskej politike. Vôbec tu nejde o žobranie poľnohospodárov o vyššie dotácie, ako sa tento problém veľmi často splošťuje. Tu ide o to, aby naši konkurenti v EÚ nemali oveľa vyššie podpory a ochranu oproti našim agropodnikateľom. To nie je antieurópsky pohľad, tu nejde o koordinovanosť spoločného postupu EÚ typu Euroval. Tu ide o tvrdý biznis, tu ide o nekorektné výhody pre agrárnych podnikateľov v jednej časti EÚ, oproti druhej. Tu ide o to, že tieto výhody majú agropodnikatelia v tej časti EÚ, kde sa prezidenti, parlamenty, predsedovia vlád naplno angažujú pri presadzovaní takýchto exkluzívnych výhod len svojich poľnohospodárov.

Chceme, aby naše politické strany, cez politické špičky sa tiež naplno zasadili za nás a aby presadili nediskriminujúcu podobu budúcej SPP.