Zatiaľ čo minister Ján Mičovský zhodnotil svoje ročné pôsobenie na čele agrorezortu so spokojnosťou, rovnaký pocit od poľnohospodárov a potravinárov nezaznieva. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá združuje najviac pracovníkov sektora, vyjadrila nad ročným pôsobením rezortu skôr rozčarovanie.

Komora priznáva, že niektoré kroky boli aj prospešné

„Rok pôsobenia ministra pôdohospodárstva vo funkcii hodnotíme ako rok nekoncepčných zmien, prijímaných aj v časovom strese, bez dostatočnej diskusie s relevantnými agropotravinárskymi samosprávami. Boli sme totiž svedkami mnohých zmien alebo zamýšľaných zámerov, ktoré charakterizuje nedostatok jeho odborných a manažérskych skúseností. Ministrovi sa za rok pôsobenia vo funkcii podarilo dosiahnuť obrovskú názorovú roztrieštenosť nielen medzi poľnohospodármi, ale aj medzi odbornou verejnosťou,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Komora na druhej strane priznáva, že niektoré kroky boli aj prospešné.

„Korektne však musíme povedať, že nie všetky prijaté opatrenia ministra Jána Mičovského boli nesystémové. Oceňujeme napríklad, že výška tohtoročnej štátnej pomoci je vysoká – 83 mil. eur, čo v covidovom roku znamená vysoký objem finančných prostriedkov,“ dodala Holéciová.

Slovensko by sa malo z koronakrízy poučiť

Na druhej strane však naďalej zaznieva kritika aj na to, že v rámci pandémie sa poľnohospodári aj potravinári nedočkali reálnej pomoci. Poľnohospodári sa covid podpôr v riadnom zmysle ani nedočkali, potravinári zas čakali mesiace. Vyplatenie peňazí sa výrazne zabrzdilo. Navyše, práve pandémia podľa hlasov z praxe poukázala na potrebu zmien v systéme fungovania agrosektora.

„Slovensko by sa malo z koronakrízy poučiť a nastaviť také podporné opatrenia na rozvoj potravinárskej výroby v SR, aby dokázalo byť sebestačné v základných surovinách a aby vedelo reagovať aj na nové politiky, ktoré prináša EÚ,“ uviedla Potravinárska komora Slovenska.

Ako pozitívum poľnohospodári aj potravinári vnímajú najmä protikorupčné kroky, ktoré sa za posledné mesiace v agrorezorte udiali.

„Prvý rok vlády vnímame ako rok očisty. Ministerstvo si viedlo v boji proti korupcii dobre. O tom svedčia desiatky prípadov ktoré sa v minulosti prehliadali. Príkladom je forenzný audit, ktorého výsledky ukazujú, že parazitovanie na prostriedkoch určených pre skutočných poľnohospodárov dosahovalo obrovské rozmery,“ uviedol Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov.

Tí vítajú aj zmeny v priamych podporách.

„Vnímame pozitívne záujem o malých, mladých a rodinných farmárov ako dôležitú súčasť života na vidieku. O tom svedčí aj zavedenie redistributívnej platby, ako aj vyhlásenie výziev, ktoré uprednostňujú menšie formy podnikania na vidieku,“ dodal Jurky.

Aj podľa neho však treba zodpovedne pristupovať k príprave strategického plánu, ako aj k plneniu programového vyhlásenia vlády. To obsahuje viacero sľubov, na ktorých realizáciu zrejme nepostačí ani celé volebné obdobie. S niektorými sa zatiaľ vôbec nezačalo.

Pridaná hodnota v zahraničí

„Témy, v ktorých potrebujeme výraznejšie pokročiť s riešením, sú popri príprave strategického plánu k novej SPP, aj záchrana Plánu obnovy EÚ z pohľadu poľnohospodárstva a potravinárstva. Žiaduce je aj spravodlivé prerozdelenie štátnej pomoci najmä pre živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu. Potrebujeme podporiť pestovanie plodín, v ktorých chceme dosiahnuť vyššiu potravinovú sebestačnosť, ako je ovocie, zelenina, zemiaky, vinič, ako aj chov zvierat. Chýba intenzívna podpora potravinárskeho priemyslu,“ dodala Holéciová.

Zo sektora zároveň opakovane zaznievajú hlasy, že snaha o zvýšenie sebestačnosti, ktorú rezort neustále deklaruje, musí ísť ruka v ruke so správnymi rozhodnutiami, prediskutovanými aj s odbornou verejnosťou, dostatkom finančných prostriedkov a naštartovaním podpory potravinárskeho priemyslu. Bez neho by totiž prípadnú zvýšenú produkciu v poľnohospodárstve nemal kto spracovávať a pridaná hodnota by odchádzala do zahraničia, alebo by časom zanikla.