Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Z ekonomiky Živočíšna výroba

Slovensko vyprodukuje najviac mlieka na farme

chat_bubbleKomentáre: 0 visibilityZobrazenia: 1905
UniCredit Bank 2018

V kvótovom roku 2007/08 zostalo spolu v EÚ nevyužitých až 2,2 mil. t mlieka z celkovej mliečnej kvóty. V jednotlivých krajinách EÚ bolo však využitie mliečnej kvóty veľmi rozdielne.

V siedmich štátoch EÚ bola mliečna kvóta prekročená v celkovej výške 1,2 mil. t. Krajiny, ktoré kvótu prekročili museli spolu zaplatiť pokuty vo výške 339 mil. eur, nemeckí producenti asi 100 mil. eur za prekročenie kvóty o 370 tis. ton. Taliansko musí zaplatiť najvyššiu pokutu až vo výške 160 mil. t. V 20 štátoch bola mliečna kvóta výrazne pod úrovňou národného referenčného množstva.

V EÚ je spolu viac ako 1 mil. producentov mlieka
V kvótovom roku 2007/08 sa počet prvovýrobcov mlieka so vstupom Rumunska a Bulharska do EÚ výrazne zvýšil, referenčná dodávková kvóta tak vzrástla o takmer 1,05 mil. t. V EÚ-25 bol počet prvovýrobcov mlieka 720 528. Z bývalej EÚ-15 bolo z toho 415 966 farmárov a 304 562 prvovýrobcov bolo z nových členských krajín, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004. K nim sa pripojilo ešte 329 257 producentov mlieka z Bulharska a Rumunska. V EÚ-25 sa počet prvovýrobcov v porovnaní s rokom 2007 znížil takmer o 86 600 producentov (-10,7 %). V štátoch EÚ-10 bol pokles producentov o 17 % výrazne vyšší ako v bývalej EÚ-15.

Najväčší počet prvovýrobcov mlieka v EÚ-27 majú Rumunsko (242 300 podnikov) a Poľsko (206 600 podnikov). S veľkým odstupom nasleduje Nemecko (98 300 podnikov) a Francúzsko (93 400 podnikov).

Referenčné množstvo za každý podnik stúplo
Priemerné referenčné množstvo mlieka na jednu farmu bolo v roku 2007/08 v EÚ-27 na úrovni 133 t. V EÚ-25 dosiahli podniky priemernú mliečnu kvótu na jeden podnik na úrovni takmer 190,70 t, čo bol v porovnaní s predchádzajúcim kvótovým rokom nárast o 13 %(+21,30 t). Priemerné referenčné množstvo bolo pritom v starých členských štátoch 285,60 t, čiže výrazne vyššie ako v nových členských krajinách.

V bývalej EÚ-15 sú síce veľké rozdiely v štruktúre fariem, v nových členských štátoch sú výraznejšie rozdiely.

Spomedzi starých členských štátov majú najväčšie referenčné množstvá na 1 podnik v Dánsku (913,25 t) a vo Veľkej Británii s 840,0 t. Priemerné vyrobené množstvá mlieka na 1 farmu v týchto krajinách výrazne prevyšujú priemer bývalej EÚ-15.

Nové členské štáty

V nových členských štátoch je situácia na mliečnych farmách veľmi rôznorodá. Podniky s najvyšším množstvom vyprodukovaného mlieka sú z nových členských krajín. Na prvom
mieste je Slovensko a na druhom mieste je Česká republika. Na priemernej hodnote sa nachádza Cyprus, Estónsko a Maďarsko s mliečnou kvótou na jeden podnik medzi 500 t a 650 t.

Podniky s najnižším produkovaným množstvom sa nachádzajú v Litve (26,30 t), Lotyšsku (37,70 t) a Poľsku (44,60 t). Priemerné referenčné množstvo na 1 podnik za tieto tri krajiny zodpovedá len 2,5 % v slovenskom podniku. V Bulharsku a Rumunsku sa priemerné referenčné množstvá nachádzajú ešte nižšie pod touto úrovňou.

Autor článku: PPA-ATIS
Zdroj obrázku: www.pinzgau.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1405 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

Predchádzajúci článok

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.