Zadajte hľadaný výraz

Európska únia Z ekonomiky

RPPS: Odmietame byť na európskom trhu stále len tí druhí

chat_bubbleKomentáre: 6 visibilityZobrazenia: 545

Legislatívny návrh k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) po roku 2020 je pre Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) veľkým sklamaním, pretože ešte viacej prehĺbi rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami. Informovala o tom v stanovisku hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová a riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vyjadruje nesúhlas s legislatívnym návrhom k Spoločnej poľnohospodárskej politike na obdobie rokov 2021 až 2027, ktorý minulý týždeň zverejnila Európska komisia (EK). Z navrhnutého balíka finančných zdrojov v objeme 365 miliárd eur je pre Slovenskú republiku vyčlenená suma 4,388 miliardy eur. 

RPPS nesúhlasí s navrhnutou výškou finančných prostriedkov, ktorá by mala byť z európskych zdrojov približne o 300 miliónov eur nižšia, ako je v súčasnom programovacom období. Podstatné preto teraz bude, akým spôsobom a pre koho sa tieto peniaze prerozdelia. Či sa k dotáciám dostanú skutočné len aktívni farmári, alebo budú naďalej výhodným zdrojom príjmu aj pre subjekty, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu na vidiek vo forme vyššej zamestnanosti, chovu zvierat a potravinárskej produkcie.

„Nemôžeme súhlasiť ani so zavedením degresivity priamych platieb od 60.000 eur a z ich zastropovaním vo výške 100.000 eur. Z legislatívneho návrhu vyplýva, že degresivita a stropovanie sa budú týkať všetkých druhov priamych platieb, napríklad aj dobrovoľne viazaných platieb na podporu produkcie citlivých komodít, čo považujeme pre poľnohospodárov za demotivačné a nelogické,“ poznamenali v stanovisku.

„Historicky je slovenské poľnohospodárstvo postavené na veľkých podnikoch. Mladí a rodinní farmári sú správnou formou diverzifikácie na vidieku. Preto budeme aj naďalej na európskej pôde presadzovať dobrovoľné zastropovanie, kde si každá členská krajina vyberie, či stropovanie zavedie, alebo nie,“ uviedol v mene RPPS predseda SPPK Emil Macho.

Kombinácia degresivity a zastropovania priamych platieb a nízkej úrovne dobrovoľne viazaných platieb môže podľa RPPS ešte viac prehĺbiť krízu v slovenskom agrosektore. Rovnako aj to, že návrh neurýchli dorovnanie priamych platieb pre novopristupujúce krajiny EÚ. Aj naďalej tak budú slovenskí poľnohospodári a potravinári ťahať za kratší koniec spoločného európskeho lana. Budúcnosť je v konkurencieschopnosti a tá sa bude odvíjať aj od toho, do akej miery zvýši Slovenská republika financovanie odvetvia z vlastných národných zdrojov.

V rámci budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zároveň nemožno podľa RPPS zabudnúť na významnú úlohu potravinárskeho priemyslu ako nevyhnutnej koncovky na spracovanie poľnohospodárskych surovín. Nakoľko jedným zo špecifických cieľov CAP je posilnenie orientácie na trh a zvýšenie konkurencieschopnosti vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu, je potrebné, aby boli dostatočné finančné prostriedky alokované práve na podporu konkurencieschopnosti slovenského potravinárskeho priemyslu.

Rovnako ako pri poľnohospodároch RPPS zastáva pozíciu zrovnoprávnenia potravinárskych podnikov bez ohľadu na členenie na malé, stredné a veľké.

„Zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami, nízky podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov či jedna z najnižších potravinárskych produkcií v rámci krajín EÚ sú hmatateľnými dôsledkami systematického zanedbávania potravinárskeho priemyslu a nerovného a neefektívneho prerozdeľovania finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka v predchádzajúcom období,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je pripravená okamžite začať oficiálne rokovania s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR na tému národnej pozície Slovenskej republiky k CAP po roku 2020. RPPS sa pri presadzovaní priorít slovenských poľnohospodárov a potravinárov chce oprieť aj o dokument Bratislavská deklarácia, ktorú dodnes podpísali agropotravinárske samosprávy desiatich krajín EÚ.

Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska: SPPK, Agrárna komora Slovenska, PKS, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.

Najnovšie informácie k Spoločnej poľnohospodárskej politike 2021 – 2027 odznejú aj na konferencii, ktorá sa uskutoční 14. júna 2018 v Nitre. V súčasnosti sa blížime k naplneniu kapacity kongresového centra na výstavisku Agrokomplex a zostáva nám približne posledných 25 miest. V prípade, že máte záujem sa konferencie zúčastniť, zaregistrujte sa čo najskôr.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1178 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

6 komentárov

  1. jm
    6. júna 2018

    Ten kto podával informácie za RPPS mi pripadá ako človek po dobrom žúre. To akože vážne myslel túto vetu ? Rovnako ako pri poľnohospodároch RPPS zastáva pozíciu zrovnoprávnenia potravinárskych podnikov bez ohľadu na členenie na malé, stredné a veľké.

    Odpovedať
  2. RS
    7. júna 2018

    Druhí? My sme tretí až štvrtý (posledný) v EÚ.

    Odpovedať
  3. Václav
    7. júna 2018

    Dobrovoľné zastropovanie by bolo pre tak skorumpovanú krajinu ako je Slovensko pokračovanie cesty do pekla, po ktorej už tak úspešne kráča. Pán Macho sa sem asi ráno prisťahoval z Helsínk, keď nevie, ako to na Slovensku chodí.

    Odpovedať
  4. realista
    7. júna 2018

    re Václav – prisťahoval sa z východu….

    Odpovedať
  5. G.S.
    7. júna 2018

    Preto to tak aj vyzerá. To čo veľkému nevadí, stredný vydrží, malého položí. Ak majú byť podmienky rovnaké pre každého, najmä v potravinárstve. Preto poľský farmár bez problémov predá mäso na Slovensku z dodávky a slovenského kontroly dodrbú pod zem, lebo musí plniť podmienky ako veľká firma. Podmienky nastavené pre welfare HD(nad 100 ks) boli tiež rovnoprávne? Celkovo dotácie na stroje a pod sú u nás nastavované len pre veľkých. Obrovské limity a pár firiem vyprázdni kapitolu. A potom ako kobylky bežia na iné výzvy, lebo nemáme žiadne obmedzenia. A potom je výsledok, že na tieto peniaze dosiahne 800-900 firiem z 18000 žiadateľov o priame platby. Potom nie je nič čudné, že podporovaní sú len „naši ľudia“.

    Odpovedať
  6. realista
    8. júna 2018

    PRV 2014-2021 bol resp. je nastavený jednoznačne zle a práve príprave II. piliera by sme mali v súčasnom období venovať pozornosť a nie „mantre“ –> “ stropovanie – nestropovanie“ … to sú témy na diskusiu ako prevod prostriedkov medzi pilierami, podporované oblasti a alokované zdroje, zastoropovanie výšky podpôr v II. pilieri , dôsledné sledovanie počtu podporených žiadateľov a lokalizácia projektov, ANC, EPV, zjednodučenie byrokracie a verejného obstarávania, poradenstvo, prenos poznatkov výskumu do praxe, atd. atd….

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom.