Polia v chotári okolo Mužle v okrese Nové Zámky sú ešte na konci septembra pokryté bio sójou. Čochvíľa ju začnú zberať pre potreby výroby tofu. Zasiali ju v polovici mája priamo do rastlinných zvyškov po medziplodinách. Družstvo agropodnikateľov (DAP) Mužla patrí k najväčším pestovateľom bio sóje na Slovensku.

„V ekológii sejeme sóju o niečo neskôr, aby sme sa vyhli tlaku burín,“ hovorí Róbert Győri, predseda DAP Mužla.

Kvalitná aj po suchom lete

Tento rok sú rastliny o niečo menej obsypané strukmi a aj semená sú o čosi menšie – leto bolo mimoriadne suché a výnosy budú tento rok slabšie. No regeneratívne postupy, ktorým sa v DAP venujú 15 rokov, už priniesli výsledky a pôda dokáže zadržať viac vody.

„Dôležité je to, čo nevidíme, čo je v pôde,“ hovorí Róbert Győri.

Platí to aj o sóji. Bude jej síce menej, ale obsah semien čo do proteínov je vynikajúci, presahuje 40-percentnú hranicu vhodnosti pre potravinový priemysel.

Prvý dodávateľ bio sóje

Úroda sa tento rok prvýkrát nedostane Slovákom na stôl okľukou, cez zahraničné spracovateľské závody, ale ako časť výrobkov z tofu značky Lunter z ich výrobného závodu v Kremničke pri Banskej Bystrici. DAP sa po prvýkrát stal dodávateľom bio sóje pre spoločnosť Alfa Bio, ktorá zastrešuje značku Lunter.

„Doteraz sme všetku našu bio sóju vyvážali do zahraničia. Máme radosť z partnerstva s Alfa Bio. Takto nepredávame surovinu zahraničnej firme, ale naša sója sa realizuje s pridanou hodnotou a je spracovaná na Slovensku,“ hovorí Róbert Győri.

Rodina Lunterovcov od 90. rokov minulého storočia prináša na slovenský trh výrobky z tofu. Dnes ich predáva vo viac ako 25 štátoch sveta, vrátane USA, a po založení spoločnosti New Originals s rakúskym partnerom začala svoju expanziu v zahraničí aj čo sa týka výrobných kapacít.

Prednostne od domácich

Lunterovci však naďalej ostávajú verní Slovensku, ich závod v Kremničke je stále vlajkovou loďou spoločnosti a prednosť majú aj domáci dodávatelia sóje, ktorých si vlastne sami vychovali. Bio sóju však až donedávna na Slovensku kupovať nevedeli. Približne 60 percent surovín pri výrobe produktov značky Lunter používajú v bio kvalite a doteraz ich dovážali najmä z Nemecka či Rakúska.

Konvenčne pestovanú sóju kupujú Lunterovci od slovenských dodávateľov už tradične. Ján Lunter, ktorý vybudoval značku, nosil na Slovensko osivo z Kanady a presviedčal Slovákov, že sa sója oplatí pestovať. Jeho synovia Juraj a Jakub sa teraz snažia presvedčiť poľnohospodárov, že sa sóju oplatí pestovať aj v ekológii.

„V konvenčnej produkcii sme aj doteraz mali veľa dodávateľov zo Slovenska, náš otec si ich vlastne vychoval. Snažili sme sa ich presvedčiť, aby začali produkovať sóju v bio kvalite, aj sme im ponúkli, že im prinesieme odborníkov z Nemecka či Srbska, ale nenarazili sme na veľký záujem,“ hovorí Juraj Lunter.

Slováci sa do ekologickej produkcie veľmi nehrnú, možno ich odrádza množstvo práce, investícií a administratívy navyše a myslia si, že to za to nestojí. Podľa Juraja Luntnera sa však na bio sóji dá zarobiť.

O 300 eur viac na hektár

„Keď to poľnohospodár robí správne, bude na tom mať pridanú hodnotu. Výnos môže mať aj 2,5 tony na hektár,“ opisuje J. Luntner.

Andrea Hugyivárová, manažérka ekologickej produkcie DAP to potvrdzuje.

„Úrody bio sóje dosahujeme na úrovni 2 až 2,5 tony z hektára. Dostaneme za ňu približne o 300 eur na hektár viac, ako pri konvenčne pestovanej sóji,“ hovorí.

Manažérka rozumie obavám poľnohospodárov, aj tomu, prečo je ťažké konkurovať nemeckej či rakúskej bio produkcii.

Malá podpora, veľké prekážky

„V zahraničí je podpora pre ekologickú produkciu oveľa vyššia. Stále sme pod európskym priemerom. U nás je to 170 eur na hektár, ale v susedných krajinách je to výrazne viac,“ hovorí Andrea Hugyivárová pre poľnoinfo.sk.

DAP Mužla hospodári na 5400 hektároch a z nich 2400 hektárov obrába v ekologickom režime. Ku kritike sa pridáva aj predseda družstva, podľa ktorého takejto ploche zodpovedá desiatky hektárov biopásov.

„Považujem to za nedomyslené. Zoberme si, že máme tisíc hektárov pôdy, kde sme si krvopotne vytvorili ekologickú produkciu a už päť rokov ju praktizujeme. Prešli sme transformáciou a teraz dostaneme príkaz, že tam máme vyčleniť 40 hektárov biopásov. Nemôžeme na to uplatniť ekologickú dotáciu, lebo na tejto ploche nemáme produkciu,“ vysvetľuje Róbert Győri.

Do ekologickej produkcie sa DAP Mužla prihlásilo v roku 2006, no vo väčšom meradle ju začali praktizovať až od roku 2015. Ročne vyprodukujú 5000 ton ekologických komodít. Biosóju pestujú na 640 hektároch a partnerské organizácie na ďalších 450.

Sója z Európy

V Európe sa dnes najviac sóje využíva ako krmivo a len asi osem percent sa jej vypestuje na starom kontinente, zvyšok je dovoz z USA alebo Južnej Ameriky. Ani Lunterovci nie sú najväčším spracovateľom sóje v regióne – tá sa vo veľkej miere využíva aj v mäsiarstve a cukrárstve. Lunter sa však sústreďuje na výrobky so zdravotným benefitom na priamu konzumáciu a nezameriava sa na vegetariánov, ale na širokú verejnosť. Sója má okrem zdravotných benefitov aj význam z hľadiska udržateľnosti. Jej pestovanie predstavuje najmenšiu ekologickú stopu na výrobu jednotkového množstva proteínu, ktorá je oveľa menšia ako pri živočíšnych produktoch. Preto má sója budúcnosť – a predovšetkým jej certifikovaná verzia z Európy, ktorá je na rozdiel od dovozu zo zámoria zaručene bez GMO.

Značka Lunter sa v rámci novej spoločnosti a zahraničného investora vydáva na cestu zvyšovania produkcie a akvizície zahraničných výrobných kapacít, preto bude potrebovať viac potravinovej sóje aj viac bio sóje. Bolo by preto logické, keby sa na tomto trende podieľali aj slovenskí pestovatelia.

Andrea Hugyivárová považuje obchod s výrobcom značky Lunter za výhodný. Sója sa však predá vždy. Je o ňu záujem aj vtedy, keď nedosiahne 40 percent proteínov potrebných na to, aby sa využila v potravinárskom priemysle. V takomto prípade sa predá ako krmivo. Chovateľ bude kŕmiť svoje zvieratá bio sójou namiesto dovezenej s obsahom GMO.