Miroslav Jureňa bol prvým ministrom pôdohospodárstva za súčasnej vládnej koalície. Po takmer roku a pol bol odvolaný, na základe podozrivých prevodov pozemkov na Slovenskom pozemkovom fonde. O tom, čo považuje za úspech svojho pôsobenia vo funkcii ministra, ako vidí možnosti zlepšenia situácie poľnohospodárov, ale aj prečo si myslí, že predaj z dvora nie je riešením zložitej situácie roľníkov, sme sa rozprávali na Agrokomplexe 2009.

Čo považujete za pozitívne, čo sa stihlo realizovať počas vášho pôsobenia na poste ministra? Čo si najviac ceníte?
V čase môjho pôsobenia sa otvoril kompletný vládny program. Veľa návrhov sa zrealizovalo do konca. Uvediem možno najvypuklejší – zákon o poľovníctve, ktorý platil od roku 1962. Myslím si, že niektoré veci boli naštartované dobre, hlavne smerom k pridanej hodnote, ale i podporou živočíšnej výroby, zeleninárstva a ovocinárstva. Môžem povedať, že ministri, ktorí prichádzali po mne, mali záujem v pokračovaní tejto politiky, ale na druhej strane sme vstúpili aj do veľmi komplikovanej globálnej situácie. Celý rezort je momentálne ovplyvnený cenovými reláciami a pôsobením globálneho trhu. Je otázka, kto a aký podiel, v tom môže urobiť.

Poľnohospodárstvo sa v súčasnosti nachádza v komplikovanej situácii. Ceny ťažiskových komodít sa prepadli a mnohokrát nepokrývajú ani výrobné náklady podnikov. Kde vidíte možnosti, ako sa dá poľnohospodárstvu pomôcť?
Aj keď hovoríme o trhu, musíme na problém pozerať cez dve roviny. Jedna je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, kde sme sa presvedčili, že vytvára nerovnaké podmienky a z tohto dôvodu, je aj konkurenčná schopnosť jednotlivých štátov Európskej únie značne rozdielna. Toto je podľa mňa kardinálny problém. Predtým sme poznali systém minimálne ceny, alebo diferenciálnej renty. Tieto systémy, si myslím, že boli lepšie, účinnejšie, pragmatickejšie, ako súčasný stav. Spoločná poľnohospodárska politika dáva veľký priestor na lobizmus a zvýhodňovanie iných štátov. Druhá rovina, cez ktorú sa môžeme na problém pozerať je vláda, ktorá má mechanizmy a nástroje, ktoré je povinná využívať smerom k rezortu. Stále som ale presvedčený, že sa plne nevyužívajú. V rámci legislatívy vidím rezervy v určitých vzťahoch k obchodu, ktorý má zvláštne praktiky. Toto sú dve úrovne, ktoré by mali pôsobiť na zmierňovanie dopadov v rámci globálneho trhu.

Spomínali ste mnohokrát neštandardné praktiky obchodu, o ktorých je to všeobecne známe. Zložitá ekonomická situácia poľnohospodárskej prvovýroby, sa ale často skloňuje aj s nenaviazanosťou poľnohospodárstva na spracovateľský priemysel. V Českej republike tento systém v určitých ohľadoch funguje, je možne, aby vznikol aj u nás?
Myslím si, že u nás v porovnaní s inými štátmi chýba predovšetkým komunikácia. Pokiaľ nebudeme komunikovať, tak nenájdeme riešenia. Lebo pokiaľ ja mám určitý súkromný názor, ten nemusí byť úplne správny. Pokiaľ by táto komunikácia bola…

Komunikácia medzi prvovýrobcom a spracovateľom?
Nie len tam. Myslím komunikácia prvovýrobca, spracovateľ, obchod, ale v tejto súčinnosti aj štátne inštitúcie, ktoré majú do toho čo povedať. Komplexná komunikácia je dôležitá.

Minister pôdohospodárstva Stanislav Becík je známym zástancom predaja z dvora. Po roku jeho pôsobenia vo funkcii ministra, je táto forma predaja realitou. Myslíte si, že aj to môže pomôcť slovenskému vidieku?
Predaj z dvora má dva efekty. Prvým je určitý marketing, ktorý je dôležitý, aby sme zdôraznili, že domáce potraviny, z geografického, z genetického a z historického pohľadu sú veľmi dôležité. Druhý efekt – ekonomický, je minimálny. Predaj z dvora nevyrieši základné problémy v sektore. To ale neznamená, že myšlienku predaja z dvora nepodporujem.

Veľkým podnikom asi naozaj nerieši ekonomiku sto alebo dvesto predaných litrov mlieka z niekoľkotisícovej dennej produkcie.
A navyše sú tam určité administratívne nezmysli.

Skúste ich pomenovať.
Predávať z dvora môže farmár len to, čo vyrobí. Navyše len na katastrálnom území, kde hospodári. Malo by sa nájsť riešenie, aby sa vytvorili centrá predaja z dvora, pretože nikto nebude držať pre dve – tri komodity, jedného obchodníka.

V súčasnosti sú určité šumy ohľadom odvolania ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka /rozhovor bol realizovaný na AGROKOMPLEXE 2009/, čo by bola už štvrtá zmena na poste hlavy rezortu, za štvoročné pôsobenie vládnej koalície. Aký si myslíte, že to môže mať vplyv na obraz poľnohospodárstva v očiach verejnosti, ale samozrejme aj na samotné smerovanie agrosektoru?
Určite aj v podnikateľskom prostredí sa menia manažéri a niekedy aj opakovane, pokiaľ nie je určitá spokojnosť z pohľadu tých, ktorí ich do funkcie ustanovili a z pohľadu tých, pre ktorých má ta funkcia znamenať určité pozitíva. Ak to zoberiem z pohľadu poľnohospodárskej verejnosti, nový post ministra by mal obsadiť človek, ktorý bude prirodzenou autoritou.

Myslíte si, že Stanislav Becík nespĺňa tieto atribúty, či už odborné, alebo prirodzenej autority?
Hovorím teraz o novej alternatíve. Stanislav Becík mal priestor jeden rok, takže preukázal určité svoje schopnosti a možnosti a pochopiteľne prichádza aj otázka určitého hodnotenia. Nechcem to ale úplne do dôsledkov rozoberať, pretože to je zložitá a obšírnejšia téma.