Poľnohospodárstvo a denník Pravda sa s ním spája už desiatky rokov. Aj keď sa so zmenšovaním formátu novín znižoval aj rozsah poľnohospodárstva v nich, stále sa mu občas podarí do koncepcie celoštátneho denníka priniesť pozitívny príklad z nášho agrorezorta. O pozitívnych príkladoch a oceneniach tých najlepších je aj súťaž poľnohospodárskym manažmentov Top Agro. Tú už pätnásty raz organizuje Klub poľnohospodárskych novinárov, ktorému od začiatku súťaže šéfuje Jozef Sedlák.

Jozef, včera (štvrtok, 21. októbra) sme v Piešťanoch slávnostne vyhodnotili najlepšie podniky slovenského poľnohospodárstva. Videl si ich pred pätnástimi rokmi a vidíš ich dnes. Kde sú najväčšie rozdiely?
Niekto by mohol povedať, že podniky nabrali skúsenosti. Iný, že manažéri zostarli. Za pätnásť rokov sa zmenili aj podmienky v ktorých sa hospodári. Pozrime sa napríklad na dostupnosť úverov. Úroky na úrovni 20 – 24 percent boli pre podniky neúnosné a mnohokrát im lámali väz. Napriek tomu sa za pätnásť rokov mnohé spoločnosti ozdravili a ukázali, že vedia hospodáriť. Transformácia poľnohospodárskych družstiev ukázala, že mnohí ľudia vedia viesť spoločnosti i v nových podmienkach a taktiež sa ukázali manažéri, ktorých zrodila doba. Tí tiež zvládli riadenie svojich fariem na vysokej úrovni. Zmeny sa zreteľne prejavili aj na technickom vybavení. Ak sa dnes pozrieme na polia, vidíme, že pôda je vynikajúco pripravená. Hovorí to o tom, že prišla úplne nová generácia strojov na prípravu pôdy. Podobne je to pri žatve. Poľnohospodári ju zvládajú s výkonnými kombajnmi za pár dní. Zmenil sa samozrejme aj prístup k riadeniu. Ľudia dnes pracujú intenzívnejšie ako predtým, keď bolo viac menej všetko isté. Dnes nie je isté takmer nič a hospodár musí nasadzovať takmer všetky sily a hlavne veľa rozumu. Prejavuje sa to napríklad aj tým, že poľnohospodár musí rozumieť pôde, zvieratám, ale najmä ako svoju produkciu správne speňažiť. To napríklad znamená čiastočne finalizovať a nájsť si dobrých a stabilných obchodných partnerov. Žiaľ, len málo podnikov dokázalo vytvoriť skutočne väčšie a fungujúce odbytové združenia. Funguje to určitým spôsobom v zemiakarstve, v ovocinárstve, ale takmer to zlyhalo v sektore výroby mlieka, alebo bravčového mäsa, čo je asi najväčšou slabinou slovenského poľnohospodárstva. Napriek tomu, že sa výroba mlieka na Slovensku zvládla, i keď s dramatickým poklesom stavov, nezvládli sme odbyt.

foto poľnoinfo.sk – Jozef Sedlák je s autorom rozhovoru i milovníkom vína. Na rozdiel od autora sa ale tomuto nápoju bohov rozumie a jeho texty o víne v Pravde získavajú celú radu ocenení.

Po poľnohospodárskych podnikoch chodíš desiatky rokov. Vidíš tých najlepších, ale i slabších hospodárov. Máš nejaký návod, ako by mal postupovať poľnohospodársky podnik?
Vždy sa ukážu niektoré typy hospodárenia ako správna cesta. Ten správny prístup je v mnohom opakovateľný a ľudia intuitívne dokážu vycítiť čo je správne. Dnes je okrem toho mnoho literatúry a učí sa to na vysokých školách. Všetko sa dá prečítať, všetko sa dá vyskúšať aj v praxi, ktorá je najlepší učiteľ. Veľa ale závisí od toho, kto je aký človek a aký tím si vytvorí okolo seba. Veľmi dôležité je rodinné zázemie. Najmä pri rodinných spoločnostiach manželka mnohokrát robí aj ekonomickú agendu. V rodine to všetko začína. Od rána sú spoločne v práci, cez deň mnohokrát riešia svoje problémy a večer o nich vedia diskutovať. To je istým spôsobom motivácia.

Tou je aj spoločenské uznanie…
O to sa práve usiluje Top Agro. Aby si všímalo tých najlepších poľnohospodárov, potravinárov, prípade dodávateľské služby. Ľudia sa radi porovnávajú a chcú vedieť, kde sa práve nachádzajú. A práve Top Agro je určitým zrkadlom toho vývoja. Teraz sme urobili výsledky podnikov aj za pätnásť rokov. Mnohé firmy sa udržali medzi tými naj v posledných 12 – 15 rokoch, takže sú to naozaj dobrí hospodári, ktorí sa uplatnili a vedia to robiť.

V rámci Top Agra vzniká i ročenka, kde sú reportáže z najlepších poľnohospodárskych podnikov. Ty si hovoril o istej prestíži poľnohospodára, ktorý ma možnosť dostať sa do publikácie s tými najlepšími. V poslednom čase, vieš to ty, vieme to i ostatní členovia Klubu poľnohospodárskych novinárov, sa nám veľmi ťažko dostávajú do ročenky farmy zo zahraničným kapitálom. Čím to podľa teba je?
Všetko je to o určitej psychológii prostredia, do ktorého prichádzajú zahraniční investori a podnikatelia. Vstupujú do cudzieho prostredia a určitým spôsobom je to o obrannom reflexe slovenského prostredia, ktoré považuje zahraničných investorov za veľkých súperov, ak nie až nepriateľov. A s prenikaním nových hospodárov sa na spoločnom trhu Európskej únie musíme vyrovnať. Na druhej strane treba uviesť, že na Slovensku nie sú vytvorené podmienky pre stabilizáciu a rozvoj domácich hospodárov. Napríklad umožniť im za prijateľných nákup pôdy.

V súčasnosti väčšina roľníkov hospodári na prenajatej pôde…
Pokiaľ sa nebude riešiť tento problém, tak istý stupeň opatrnosti tu bude a bude sa pozerať na to s veľkým rešpektom. Že sem prichádzajú zahraniční vlastníci a môžu nás obrať o pôdu. Prichádzajú sem totiž zväčša zdatní hospodári, čo dokazuje výroba bravčového mäsa, alebo mlieka v týchto podnikoch. Sú to spoločnosti, ktoré sú na špici nie len čo sa naturálnych parametrov týka, ale i ekonomických. Pokiaľ si to nebudeme uvedomovať, môže sa nám stať, že najlepšie poľnohospodárske oblasti Slovenska sa dostanú do rúk zahraničného kapitálu. Jeden faktor, ktorý tomu nahráva je, že vlastníctvo pôdy je veľmi rozdrobené a máme tam drobných vlastníkov. Ľudia si dnes nežijú najlepšie a usilujú sa skapitalizovať všetko, čo majú v rukách. Skapitalizovať pôdu môžu dvoma spôsobmi. Cez nájomné, ktoré je v súčasnosti, ak má niekto napríklad len jeden hektár, veľmi nízke, alebo cez predaj pôdy.

Poľnohospodárske subjekty veľmi dobre poznáš. Podľa teba je ten najzávažnejší problém, problém s pôdou?
Ide o strategický, dlhodobý problém. Ak sa nevyrieši tento, nevyrieši sa základná existenčná a rozvojová otázka slovenského poľnohospodárstva. Ak si odmyslíme problém s pôdou, tak je to ako realizovať produkciu. Tu vládne roztrieštenosť v záujmoch. Nedokážeme ako holandskí, alebo dánski producenti vytvoriť silné odbytové podniky, ktoré realizujú komodity. U nás prevládajú silné individuálne záujmy. Malí sa boja spájať s veľkými. Väčší producenti sa zase nechcú spájať s malými, pretože si myslia, že vždy tú cenu nejako uhrajú. Keď ale dochádza k obrovským výkyvom na trhu, ukazuje sa, že ani veľké podniky nedokážu v tomto kritickom prostredí obstáť. Pokiaľ sa toto nevyrieši, budúcnosť slovenského poľnohospodárstva bude veľmi neistá

Aká vidíš budúcnosť súťaže Top Agro?
Samozrejme, keď je dobre poľnohospodárom, tak je dobre aj Top Agru. Keď sa tá situácia zhoršuje, keď sa zle hospodári, nie je chuť sa prihlasovať do súťaže. Manažéri oprávnene hovoria, že sa nie je čím chváliť. Práve tieto krízové situácie ukazujú, aký je kto hospodár, ako si dokáže poradiť, ako dokáže so situácie vykorčuľovať a nájsť správne riešenia. Keďže tento rok sme tiež neboli v ľahkej situácii, našli sme pochopenie i na rezortnom ministerstve aj na poľnohospodárskej komore. Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva opäť vyhodnotil podniky a vychádzal sa zo širokej vzorky. To aktuálne poradie by malo byť odrazom kde sa tie podniky nachádzajú. Aj keď aj tu, ako v športe, je to istým spôsobom vec náhody, formy a ústretovosti nechať sa oklasifikovať.