Ku koncepcii rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 – 2020 prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré sa skončilo v pondelok, 114 pripomienok. Napriek tomu, že prípravné práce na dokumente začali pred viac ako rokom, mnohí zástupcovia združení a zväzov poľnohospodárskej prvovýroby vyčítajú dokumentu nekomplexnosť.

Zverejnená koncepcia má síce takmer 150 strán, ale vo väčšom rozsahu sa jej obsah nevenuje odbytu poľnohospodárskej produkcie, ale len zvyšovaniu výroby na krytie 80 percentnej domácej spotreby. V rámci týchto cieľov sa pritom vychádza z aktuálnej spotreby, ktorá napríklad pri mlieku a mliečnych výrobkoch výrazne zaostáva za odporúčaniami zdravotníkov.

Dokument takmer vôbec nerieši oblasti pôdohospodárskeho poradenstva, ale napríklad ani postavenia obnovy mechanizácie. Práve do tejto oblasti pritom smerovalo v aktuálnom rozpočtovom období množstvo finančných prostriedkov cez opatrenie Modernizácia fariem.

Koncepcia sa síce zaoberá navýšením výmery špecializovaných plodín, ale v dokumente chýba komplexnejšie určenie pôdnych typov na Slovensku, ako základného výrobného prostriedku v poľnohospodárstve. Dokument taktiež sníva o náraste pestovateľských výmer zeleniny o niekoľkotisíc hektárov, pričom otázka znie, či práve skleníkové hospodárstva nie sú pre našu efektivitu do budúcnosti schodnejšia cesta. Veď laický prepočet ročnej produkcie paradajok dvoch nedávno otvorených skleníkov– jeden prevádzkovaný banskou spoločnosťou na hornej Nitre a druhý väčší v Orechovej Potôňi na južnom Slovensku hovorí, že dokážu pokryť 22 percent spotreby paradajok na Slovensku. Títo dvaja pestovatelia pritom produkujú paradajky spolu na 9 hektároch pôdy (skleníkov)! V koncepcii uvedené zvýšenie zberovej plochy veľkopestovateľov zeleniny o 3 tisíc hektárov znie potom ako fikcia, ktorú uviedol niekto, koho premyslený spôsob výroby, balenia a logistiky vyprodukovanej zeleniny napríklad v Holandsku, alebo v Izraeli neoslovil.

Tu narážame na zásadný problém celého dokumentu, ktorý ma byť určitým návodom pre roky 2013 až 2020 a tým aj pre nový Program rozvoja vidieka. Koncepcia zásadným spôsobom nerieši zabezpečenie odbytu poľnohospodárskych komodít. Naopak ako riešenie situácie napríklad na trhu s mliekom radí „dosiahnuť priemernú výkupnú cenu pre prvovýrobcov za liter surového kravského mlieka na úrovni, ktorá by pokrývala vlastné náklady na liter surového kravského mlieka“. Na vyriešenie situácie v prvovýrobe mlieka preto stačí presvedčiť najmä zahraničných vlastníkov mliekarní, aby zdvihli výkupnú cenu mlieka pre roľníka na úroveň 39 centov! Situáciu v mlieku, ale aj v ostatných kľúčových poľnohospodárskych komoditách by riešili silné odbytové organizácie, ktoré sú základnou hybnou silou rozvoja poľnohospodárstva, spracovateľského priemyslu, nárastu zamestnanosti a exportu agrokomodít vo všetkých poľnohospodárky vyspelých štátoch. Európska únia nám dovoľuje založiť odbytové organizácie mlieka, ktorých trhová sila by neprevyšovala 33 percent produkcie Slovenska. Minister ale na predstavení koncepcie v Nitre uviedol, že navrhuje k 23 existujúcim odbytovým organizáciám mlieka podporiť ďalších 57.

Autori koncepcie akoby jednoduchou trojčlenkou napočítali potrebu Slovenska na 80 percent súčasnej spotreby obyvateľstva a tým naplnili podstatu dokumentu. Ako sa ale dočítate z pripomienok, ktoré prišli v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ani čísla z ktorých vychádzali nie sú vždy tie, s ktorými pracujú jednotlivé agrozväzy, ktoré pravdepodobne situáciu u svojich členov poznajú najlepšie.

Aktuálne obdobie prinieslo jedinečnú šancu, aby vznikol komplexný dokument, ktorý nastaví legislatívne mantinely a vydláždi cestu v postavení priorít k budúcemu rastu nášho agropotravinárstva. Pripravuje sa nové rozpočtové obdobie Európskej únie a vládu tvorí jedna strana, pod ktorú patria všetky ministerstvá. Mali sme šancu nastaviť koncepciu ako ucelený dokument postavený na daňových, odvodových a rozpočtových zmenách. Koncepcia by nemala vynechať tvorbu vertikál, rozvoj školstva, výskumu, znalostného pôdohospodárstva.