V Českej republike ubúda pestovateľov húb. Zatiaľ čo pred 20 rokmi ich bolo zhruba 30, aktuálne sa ich pestovaním zaoberajú traja producenti. Vyplýva to z odpovedí odborníkov a pestovateľov, ktorých ČTK oslovila.

Podľa nich spôsobil pokles najmä lacný dovoz z Poľska. Z údajov Českého štatistického úradu vyplýva, že dovoz húb vlani presiahol 8,5 milióna kilogramov, produkciu českých pestovateľov odhadujú odborníci na 4,5 milióna kilogramov húb ročne. Dovoz húb z Poľska predstavuje 8,3 milióna kilogramov.

“Odbor stagnuje, pričom hlavným dôvodom je lacnejšia konkurencia zo zahraničia, najmä potom z Poľska,” uviedol agrárny analytik Petr Havel.

Zahraničné huby sú podľa pestovateľov lacnejšie predovšetkým pre nižšiu cenu pracovnej sily i ďalšie náklady.

Odbor sa nerozvíja

“Väčšia produkcia umožňuje zahraničným pestovateľom dosiahnuť úspory z rozsahu, čo znižuje ich náklady,” povedal Ondrej Staněk z Funghi CZ na Morave.

Česká produkcia by podľa odborníkov dokázala pokryť významnú časť záujmu spotrebiteľov, no zvýšený dopyt sa rieši dovozom z Poľska.

“To znamená, že podiel domácich húb na trhu sa postupne znižuje. Navyše, tlak obchodných reťazcov na znižovanie cien sťažuje udržanie ziskovosti,” dodal Staněk.

“Odbor pestovania húb sa vzhľadom na súčasnú krízu spôsobenú lacnými dovozmi húb nerozvíja,” upozornil Ivan Jablonský z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.

Nižšie marže

Podľa Rudolfa Ryznera z Ryznerovej hlivárne, ktorá sa nachádza neďaleko Brna, odboru nepomáha ani klimatická zmena, ktorá spôsobuje nárast nákladov na energie a znižuje výnosy.

“Trhové ceny nerastú natoľko, aby dokázali pokryť zvyšujúce sa náklady najmä na mzdy a energie,” poznamenal Ryzner.

Pestovanie húb je podľa odborníkov nákladovo náročné, najväčšiu časť výdavkov tvoria energie potrebné na udržanie optimálnych podmienok rastu.

“V porovnaní s minulým rokom sú naše marže nižšie, čo nás núti hľadať úspory a efektívnejšie spôsoby produkcie,” povedal Staněk.

Pestovateľom húb by pomohla napríklad dotačná podpora na pestovateľskú plochu, uviedli. Aj Staněk by privítal podporu domácej produkcie formou štátnych dotácií alebo osvetových kampaní. Havel tvrdí, že jednou z možností je tiež orientácia na pestovanie špecifických druhov húb.

Chýba dopyt po exotických hubách

“Komerčne možno pestovať aj iné huby, vrátane čínskych húb typu reishi alebo shiitake. Tieto majú pre človeka veľké zdravotné benefity a okrem iného pôsobia ako prevencia proti rakovine,” uviedol Havel.

Podľa Jablonského sa vo svete dá produkčne pestovať 15 až 20 druhov húb.

Podobný krok už skôr urobila Ryznerova hliváreň, ktorá predtým produkovala až 250 ton šampiňónov a hlivy ročne.

“Nástup poľskej konkurencie nás prinútil preorientovať sa čisto na výrobu hlivy, ktorá nás vďaka nižšej potrebe ľudskej práce robí konkurencieschopnejšou,” povedal Ryzner.

Podľa Staňka ale dopyt po exotických hubách typu napríklad shiitake v Česku chýba.