Nie len dopestovať, ale i komoditu dobre speňažiť. To si hovoria mnohí predstavitelia poľnohospodárskych podnikov v období, keď sumarizujú osevný plán pre tento rok. Ako vhodnou alternatívou za veľkoplošne pestované komodity môžeme považovať mak. Pokiaľ v roku 2003 sme túto plodinu, podľa Štatistického úradu SR, pestovali len na 437 hektároch, v minulom roku to už bolo 2050 hektárov.

Pestovanie maku na Slovensku výrazne skomplikoval zákon 139/1998 o omamných látkach. Novela tohto zákona, ktorá začala platiť minulý rok, ale odbúrala diskrimináciu domácich pestovateľov a vytvorila podmienky pre veľkoplošné pestovanie maku.

V rámci Slovenska sa črtajú dve možnosti odbytu tejto komodity – priemyselné a potravinárske. Pri priemyselnom spracovaní zohráva kľúčovú úlohu farmaceutická spoločnosť z Hlohovca, ktorá je významný spracovateľ makovej slamy (makoviny). V súčasnom období, viac ako 95 percent tejto komodity dováža z Českej republiky a iba necelých 5 percent pochádza z domácej produkcie, pričom slovenská surovina vykazuje vyššie kvalitatívne parametre ako dovezená.

„Farmaceutický spracovateľ postupne tlačí na ceny makoviny z potravinárskych odrôd a požaduje v podstate parametre, ktoré zodpovedajú technickým odrodám maku, ktorých pestovanie je v Českej republike neúspešné a legislatívne zrejme i v budúcnosti neúnosné. Tu je šanca pre pestovateľov zo Slovenska“ hovorí pre poľnoinfo.sk Petr Šimek zo združenia Český mak.

Pred niekoľkými dňami prebiehali rokovania Združenia Slovenský mak so spracovateľom z Hlohovca. Z nich jasne vyplynulo, že farmaceutická spoločnosť má záujem o slovenskú makovinu.

„So spracovateľom sme hľadali možnosti na rozšírenie plôch maku za prijateľných finančných podmienok pre našich pestovateľov,“ povedal pre poľnoinfo.sk Zoltán Kántor, výkonný riaditeľ združenia Slovenský mak.

Z rokovaní vyplynulo, že osivo bude pestovateľovi poskytnuté zdarma, kompletná úroda maku a makoviny (po odlúčení) bude odovzdaná spracovateľskej organizácii. Pestovateľ sa tak nestane vlastníkom dopestovanej makoviny ani maku. Podľa návrhu spracovateľa, producent dostane vyplatenú len makovinu a mak odovzdá spracovateľovi takpovediac zadarmo. Pri rokovaniach sa nakoniec podarilo zabezpečiť pestovateľom vyššiu cenu aspoň za odovzdanú makovinu.

Pri celkovej odovzdanej produkcii (mak a makovina) pripadá približne 45 percent objemu na semeno a približne 55 percent na makovinu. To znamená, že pri úrode maku približne 0,6 ton z hektára (0,73 ton makoviny) a priemernom obsahu účinnej látky morfínu (hlavný alkaloid v maku) v makovine 1,5 percenta (takýto výsledok dosahujú pestovatelia vo Francúzsku) dostanete pestovateľ za odovzdanú produkciu približne 1200 eur za hektár.

Základná cena za kilogram makoviny pri 1,3 percentom obsahu morfínu je 1,4 eura. Pri navýšení obsahu morfínu o desatinu percenta sa zvyšuje cena za kilogram makoviny o 10 centov a naopak. Rozdiely medzi makom pre farmaceutický a potravinársky priemysel sú práve v obsahu hlavného alkaloidu.

Druhá možnosť, ktorú naši pestovatelia vyžívali prakticky i doteraz, je pestovanie maku pre potravinárske účely. So speňažovaním produkcie pomáha i odbytová organizácia Fortis, ktorú si založili producenti tejto olejniny a ktorá ich v súčasnosti združuje do dvadsať členov. Mak zo Slovenska okrem umiestnenia na domácom trhu (mak konzumný a mak stabilizovaný mletý) smeruje i do Českej republiky, Maďarska a Ruska.

Česká republika, ktorá nikdy neobmedzovala pestovanie maku zložitou legislatívou, v súčasnosti produkuje túto komoditu na takmer 70 tisíc hektárov, pritom pred menej ako desiatimi rokmi, bola výmera maku približne na úrovni 30 tisíc hektárov.

Pre potravinárske účely spracovávajú mak v Českej republike, podľa Petra Šimeka, na stabilizovaný mak, stabilizovaný mak mletý, pekárenské zmesi suché a pasty.
Mak od našich západných susedov smeruje do väčšiny štátov sveta. Najväčší odberatelia sú Poľsko, Rusko, Rakúsko, Nemecko, ale i Holandsko.

Aké sú úskalia pestovania maku sme sa spýtali v AGRA – CAK, s. r. o. Veľké Úľany (okres Galanta), kde začali s pestovaním tejto olejniny v roku 2007 a to z dôvodu hľadania alternatívy za cukrovú repu. Momentálne pestujú mak na 100 hektárov pôdy a tento rok uvažujú o navýšení výmery o ďalších 50 hektárov.

„Pri pestovaní maku potrebujete veľmi dobrú prípravu pôdy. To znamená dobrú sejačku, lebo sejete veľmi plytko, ale i dobrý postrekovač, aby ste zabránili zaburineniu pôdy. Mak nie je na výživu výraznejšie náročný. Spomenul by som mikroprvky, ako bór, ktorý je k vývinu porastu nevyhnutný,“ hovorí Tomaš Breda, agronóm zo spoločnosti AGRA – CAK, s. r. o.

Zber prebieha začiatkom augusta obilným kombajnom so zvláštnym adaptérom, ktorý je možné dokúpiť. Ako nás upozorňuje agronóm Tomáš Breda, slama zo zberu musí byť podľa legislatívy do 24 hodín zapracovaná do pôdy. Pestovanie maku si pochvaľuje a keby nenarušili osevný postup, pestovali by ho i na väčšej výmere.