Vlna zdražovania sa rozbehla naprieč celou spoločnosťou i svetom. Neobchádza ani potravinársky priemysel. Iné východisko podľa samotných potravinárov nie je.

„Chceme dnes vyslať jasný signál, že v rámci celého potravinárskeho sektoru je z dlhodobého hľadiska zvýšenie našich odbytových cien o 10 až 20 percent nevyhnutnosťou,“ vyjadril sa Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Je to oznam, nie žiadosť

Zatiaľ, čo výrobné náklady aj v dôsledku rastu cien energií, obalových materiálov, krmív aj poľnohospodárskych komodít stúpajú, producentom sa nárast do odbytových cien nedarí premietnuť.

„Štát nám oznamuje aká bude mzda, regulačný úrad nám oznamuje cenu energií, štát upravuje a oznamuje sociálne a zdravotné poistenie, naši dodávatelia nám oznamujú, za koľko budeme nakupovať obaly alebo stroje. Čiže my tiež musíme len oznámiť, že toto všetko vstupuje do našich cien a musíme oznámiť úpravu smerom hore. My to robíme z nevyhnutnosti, aby sme prežili,“ dodal podpredseda SPPK pre potravinárstvo Marián Šolty.

Ak sa ceny potravín nezvýšia, hrozí podľa spracovateľov zánik potravinárskeho priemyslu.

„Keď nebudeme mať náš potravinársky priemysel, nebudeme mať žiadne potraviny, alebo budeme mať len potraviny, ktoré ostanú ostatným krajinám a budeme živení tým, čo budeme musieť prijať za cenu, o ktorej vôbec nebudeme rozhodovať,“ dodal Šolty.

Situácia je neudržateľná

Podľa samotných producentov potravín je aktuálna situácia s cenami a vyjednávaním o nich neudržateľná.

„Vidíme, že výrobné náklady v priebehu roka výrazne narástli. Keď sa pozrieme na mnohé potravinárske odvetvia, tak ich odbytové ceny produktov zostali na rovnakej úrovni, alebo poklesli. Len v hydinárskom odvetví ceny za posledných 5 rokov klesli o 20 percent, a to napriek tomu, že výrobné náklady sa zvýšili ešte vyššou mierou,“ upozornil predseda Únie hydinárov Daniel Molnár.

Potravinári ťahajú dlhodobo pri vyjednávaní o cenách za kratší koniec. Dôvodom je aj slabá konkurencieschopnosť voči zahraničným producentom.

„Prídete s tým, že chcete zdvihnúť cenu o 10-20 percent a nákupca vám povie, že on ide mínus jedno percento, lebo nejaký Poliak, Španiel alebo hocikto iný má tú potravinu lacnejšiu,“ vysvetlil Macho.

Problémov je viac

Problémy nie sú len pri vyjednávaní cien. Do ťažkej situácie dostáva mnohých producentov aj súčasná pandemická situácia.

„Pred pandémiou sa tretina piva spotrebovala v gastrosektore. Momentálne je to len jedna pätina produkcie. Zároveň štát nešťastným nastavením covidového automatu spôsobuje to, že polovica okresov na Slovensku nebude vedieť od budúceho týždňa otvoriť gastroprevádzky a hotelové zariadenia,“ upozornil v mene výrobcov piva Vladimír Machalík.

Riešenie je zrejmé

„Je nevyhnutné, aby odbytové ceny kopírovali rast výrobných nákladov, ktoré výrobcovia potravín majú, aby dokázali produkovať potraviny ďalej,“ uviedol ako jedno z riešení Daniel Molnár.

Týmto producenti apelujú aj na obchodné reťazce, aby sa pri vyjednávaniach o cenách postavili k potravinárom férovo. Na spotrebiteľov sa zas obracajú s požiadavkou, aby preferovali domáce potraviny a zbytočne neplytvali. Až 40 percent nakúpených potravín z domácností totiž končí v odpade.

„Samozrejme, riešenie cien energií by pomohlo všetkým, a rovnako aj daňovo-odvodové zaťaženie,“ dodal Emil Macho.

Nevyhnutné je podľa spracovateľov prijať opatrenia na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, aby nevyrábali drahšie, ako zahraniční výrobcovia.

„Treba prijať opatrenia, ktoré zabezpečia rozvoj potravinárstva a ktoré urobia firmy konkurencieschopné tak, ako je to v zahraničí. Či už to bude formou štátnych podpôr a dotácií do potravinárstva a poľnohospodárstva, ktoré je nevyhnutné dorovnať s okolitými krajinami a krajinami EÚ, a takisto je potrebné robiť podporu predaja domácich potravín,“ vysvetlil Molnár.

Potravinári žiadajú aj zlepšenie kontrol dovozových, podľa ich názoru, často menej kvalitných a nekvalitných potravín tak, aby neboli ponúkané na pultoch a nedostali sa k spotrebiteľovi.