Šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon dnes v Bratislave rokoval o návrhoch Európskej komisie k Spoločnej poľnohospodárskej politike na obdobie rokov 2014 až 2020 so zástupcami agrárnych samospráv v SR – s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milanom Semančíkom, predsedníčkou Agrárnej komory Slovenska Helenou Patasiovou a predsedom Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska Vladimírom Kočárikom.

“Keby podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky prešli v takom znení, ako sú navrhované Bruselom, musím povedať, že sú pre slovenské poľnohospodárstvo značne likvidačné,” uviedol dnes po rokovaní na tlačovej besede Simon, ktorý sa v dňoch 20. a 21. októbra 2011 zúčastní na rokovaní európskych agroministrov v Luxemburgu.

Rozhodujúce výhrady voči návrhom novej SPP EÚ majú podľa Simona slovenskí farmári predovšetkým v otázke tzv. zastropovania, ďalej voči zachovaniu historického princípu v platbách a nesúhlasia ani s požiadavkou tzv. zazelenania.

“To sú tri základné meritórne otázky. Samozrejme, na každú z nich sa viaže veľa ďalších, navzájom súvisiacich otázok,” spresnil.

Simon zároveň informoval, že na rokovaní sa rezort pôdohospodárstva zhodol s predstaviteľmi agrosamosprávnych organizácií “vo všetkých zásadných otázkach”. “Zhodli sme sa v otázke, že nie je možné súhlasiť s tým, že za aktívneho farmára sa považuje ten, ktorý má 5 % príjmu z poľnohospodárskej činnosti. Zásadne musíme trvať na tom, aby percento bolo väčšie,” priblížil.

“Nemôžeme súhlasiť ani v otázke zastropovania platieb takým spôsobom, aký navrhla EK. Taktiež nesúhlasíme s tým, aby tzv. zazelenanie bolo potrebné v rozsahu minimálne 30 % pôdy. Znamenalo by to totiž obmedziť potenciál na produkciu, ktorý je ukrytý v poľnohospodárskej pôde,” spresnil šéf MPRV SR.

“V postojoch sa zhodujeme s agrosamosprávou aj pri rušení kvót cukru vo vzťahu k členským krajinám EÚ. Nemôžeme súhlasiť s predloženým návrhom EK, pretože by hrozilo, že kvótu cukru by majitelia cukrovarov v SR mohli presunúť niekam inam, čím by obmedzili priestor pre slovenských pestovateľov,” dodal.

Reforma CAP sa pripravuje z dôvodu končiaceho sa sedemročného obdobia prvej CAP. Podľa vedúceho oddelenia Generálneho riaditeľstva EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dušana Chreneka má reforma urobiť z CAP účinnejšiu politiku pre konkurencieschopnejšie a udržateľnejšie poľnohospodárstvo a životaschopné vidiecke oblasti. EK odporúča v návrhu CAP na obdobie rokov 2014 až 2020 ponechať výdavky v nominálnej hodnote na úrovni roku 2013.