Slovenské poľnohospodárstvo má v očiach verejnosti skôr negatívny imidž. Vyplýva to z miniprieskumu zrealizovanom počas tohtoročnej výstavy Agrokomplex. Výsledky potvrdili zistenia viacerých predchádzajúcich miniprieskumov.

„Hlavný záver je ten, že slovenské potraviny ako výsledky poľnohospodárstva sú vnímané z pohľadu spotrebiteľov dobre. Avšak systém ako taký, slovenské poľnohospodárstvo, nie je vnímané výrazne pozitívne. Negatívne ho totiž vníma viac ako polovica respondentov,“ uviedol realizátor prieskumu Filip Brodan.

Na negatívnom postoji sa podieľajú kauzy spojené s poľnohospodárskym sektorom, ako aj negatívna prezentácia práce farmárov v médiách.

Keď má poľnohospodár dobré PR, ľahšie sa hľadajú zamestnanci

„Problém má dve roviny. Prvá je rovina jednotlivých poľnohospodárov. Oni sami musia pochopiť, že ich práca nie je len vyrobiť tony obilia a litre mlieka, ale že musia svoju prácu aj predať u seba v regióne, v obci, svojim vlastným zamestnancom a ich rodinám. Tým môžu ovplyvňovať svoje okolie, čomu sa dnes moderne hovorí robiť PR. Preto aj v okamihu, keď poľnohospodár má dobré PR, oveľa ľahšie sa mu hľadajú zamestnanci. Druhá rovina je, že musíme dostať naše témy do médií, trebárs aj za pomoci profesionálnych komunikátorov,“ myslí si Martin Pýcha z Českého sväzu zemědelského.

Podľa neho sa poľnohospodársky sektor dostáva do médií najmä v súvislosti so škandálmi a nedostatkami a hovorí sa najmä o jeho negatívnych stránkach.

„Logicky ľudia majú pocit, že poľnohospodári sú tí, ktorí sa nestarajú o krajinu, snažia sa len krátkodobo dosahovať zisk bez dlhodobej udržateľnosti, zle sa správajú k zvieratám a podobne, a to samozrejme nie je pravda,“ dodal Pýcha.

Podobný trend je vraj vo všetkých európskych krajinách. Poľnohospodári v susednej Českej republike aj u nás to chcú zmeniť.

Nové formy komunikácie so spotrebiteľom

„Zlepšiť imidž slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v tak konzumnej spoločnosti, akú máme teraz, bude ťažké a bude to dlhodobý proces. Pod ťarchou toho, že tu máme obrovský prebytok potravín, navyše relatívne kvalitných, ľudia nadobudli pocit, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo nepotrebujú, pretože všetko si kúpia v obchodných reťazcoch,“ uviedol Emil Macho, predseda SPPK.

Aktuálne vedenie komory chce podniknúť kroky smerujúce k zmene vnímania spotrebiteĺov.

„Chceme byť tí, ktorí začneme diskutovať o tom, čo je potrebné zmeniť, nachádzať nové formy, akým spôsobom komunikovať so spotrebiteľom, alebo akým spôsobom komunikovať s politikom. Je potrebné hovoriť aj s politikmi, keďže majú nástroje ovplyvňujúce poľnohospodárstvo. Ďalším nemenej dôležitým nástrojom je aj vnútorná obroda samotných nás poľnohospodárov vo vzťahu k zmene imidžu slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva,“ dodal E. Macho.