Každý roľník hľadá spôsob, ako prežiť a rozvíjať sa. Agrofarma Hniezdne ide cestou intenzívnej finalizácie. Hovoria o poľnohospodárstve s pridanou hodnotou. Podľa nich je to spôsob, ako prežiť a mať pod kontrolou kvalitu svojich produktov.

Agro Hniezdne (okres Stará Ľubovňa) hospodári na vyše tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy, z toho tvorí zhruba polovicu orná pôda. Zvyšok sú lúky a pasienky. Zaoberajú sa rastlinnou výrobou a chovom hospodárskych zvierat.

„Najväčší vplyv na kvalitu mlieka má strava. Naše kravy a ovce sa pasú na pastvinách, ktoré neboli chemicky ošetrené. Pohyb zvierat má tiež vplyv na kvalitu mlieka,“ začína rozprávanie Róbert Špiner, riaditeľ Agro Hniezdne.

Na poliach pestujú prevažne obilniny, ako pšenicu, jačmeň, tritikale a ovos. Ten potrebujú pre kone. Dokážu si tak dopestovať potrebnú obživu pre svoj chov. Či už hovädzí dobytok, kone alebo ovce. Krmivo a kŕmne zmesi si tiež dorábajú prakticky sami. Základom sú kvalitné objemové krmivá.

„Taktiež sa zaoberáme pestovaním mrkvy a cvikly na výrobu 100-percentných prírodných štiav a na ploche 10 hektárov sme vysadili jabloňový sad,“ doplnil riaditeľ.

V rámci živočíšnej výroby sa venujú predovšetkým chovu hovädzieho dobytka a oviec s následnou produkciou kravského a ovčieho mlieka. Všetko robia s presvedčením, že práve výrobky od overených domácich producentov sú najlepšou voľbou slovenského spotrebiteľa.

Tri hospodárske dvory

Agro Hniezdne má tri hospodárske dvory. Hniezdne, Lacková a Forbasy. Vzdušnou čiarou sú od seba vzdialené zhruba kilometer. Hospodársky dvor v Hniezdnom je z pohľadu počtu kusov zvierat najmenší, ale rôznorodosťou najväčší. Práve tu chovajú dve plemená koní. Haflingy a frízke kone. Okrem toho, minulý rok otvorili maštaľ na výkrm býkov mäsového plemena charolais.

V Lackovej chovajú čistokrvné slovenské straky, viac mliekové, ako mäsové plemeno hovädzieho dobytka. Stádo má do dvesto kusov, z toho zhruba päťdesiat je dojníc. Denne vyprodukujú do tisíc litrov mlieka.

Vo dvore Forbasy sú zameraní na ovce. Tamojšie stádo má vyše tisíctristo kusov.

“Ovce využívame na pastvinách v hornatom teréne, nedostupnom pre stroje. Ovce si s ním hravo poradia a udržiavajú tak naše pasienky zelené. Chováme plemeno cigaja, ktoré má veľmi dobrú chodivosť. Celé leto sa pasú,” uviedol Špiner.

Časť stáda tvorí aj slovenská dojná ovca.

Až po finálny produkt

Mlieko sa snažia finalizovať.  Ako uviedol riaditeľ, to je to pomyselné uzavretie kruhu. Od narodenia teliatka, cez chov, až po finálny produkt. Nevyrábajú a nedodávajú polotovary.

“Nemôžeme konkurovať veľkým poľnohospodárskym podnikom, ktoré chovajú 500 – 600 dojníc. Výkupná cena mlieka na úrovni 35 centov za liter je pre malého farmára likvidačná. To ťažko pokryje náklady,“ konštatuje.

Z ovčieho mlieka vyrábajú napríklad ovčie zrejúce syry, ktoré dozrievajú aj deväť mesiacov. Mlieko spracujú vo vlastnej mliekarni napríklad aj na gazdovské jogurty, ktoré dozrievajú v sklenenom sklíčku, či jogurtové mlieka vyrobené tradičným postupom a bez pridania konzervantov.

“Celá produkcia ovčieho i kravského mlieka smeruje do mliekarne, ktorú sme vybudovali z eurofondov,” doplnil poľnohospodár.

Mäso z býkov končí vo výrobkoch alebo v neďalekej reštaurácii, ktorá sa špecializuje na stejky. Mäsové a mliečne produkty predávajú v partnerskej sieti predajní, prevažne na Spiši.

Farma, ako turistická destinácia

“My sa snažíme o popularizáciu poľnohospodárstva medzi ľuďmi a tomu prispôsobujeme aj naše súčasné i budúce aktivity. V areáli farmy sme vybudovali kontaktnú mini ZOO hospodárskych zvierat,“ hovorí Róbert Špiner.

V pláne majú ešte výstavbu kontaktnej maštale pre dojnice, kde budú návštevníci vidieť kolobeh života v kravíne. Od príchodu teliatka na svet až po moderné technológie. Napríklad dojací robot, ktorý si plánujú obstarať.

“Pre nás je dôležité, že dokážeme deťom sprostredkovať kontakt so zvieratami, s prírodou a so skutočným svetom. Zábavnou formou sa tak dozvedia, kde sa berú potraviny, že mlieko nerastie na stromoch, a ani v krabiciach,“ uzatvára Špiner.