Pokles eura a rast nákladov spôsobujú žrebčínu v Topoľčiankach straty
Topoľčianky 13. novembra (TASR) – Celkovo 564 koní piatich rôznych plemien chová v súčasnosti Národný žrebčín v Topoľčiankach. Od začiatku tohto roka do dnešného dňa sa v žrebčíne narodilo 98 čistokrvných žriebät.
„V priemere sa nám ročne narodí 80 až 120 koní. Zhruba 20 potrebujeme pre svoju reprodukciu, zvyšok je určený na predaj,“ uviedol riaditeľ žrebčína Michal Horný.
Hodnota jednotlivých koní sa pohybuje od tisíc do niekoľko desiatok tisíc eur.
„V posledných rokoch sme urobili najlepší obchod pred vyše dvoma rokmi, pri kurze 43 Sk za euro. Pár lipicanov sme predali za 50.000 eur, čo v tom čase predstavovalo viac ako dva milióny korún. Ale je pravda, že takýto predaj sa zrealizuje len raz za čas,“ uviedol Horný.
Pri zostavovaní finančného plánu na tento rok vedenie žrebčína podľa Horného nevedelo, aký bude konverzný kurz.
„Pokles eura zo 42 až 43 Sk nám spôsobil pokles tržieb o jednu štvrtinu. Štátna dotácia na chov koní zostala na úrovni roka 1998, náklady sa nám len od začiatku tohto roka zvýšili o 10 %. Všetky tieto finančné výpadky znáša výlučne žrebčín a vykrývame ich racionalizačnými opatreniami,“ konštatoval riaditeľ.
Národný žrebčín v Topoľčiankach, ktorý vznikol v roku 1921, zastrešuje všetky druhy jazdeckého športu. Od roku 2005 v ňom funguje Topoľčianska klasická jazdecká škola, ktorá je najmladšou na svete. V porovnaní s najznámejšou Španielskou dvornou jazdeckou školou vo Viedni, ktorá bola založená v roku 1572, sú kone v Topoľčiankach všestrannejšie.
„Kým vo Viedni sú jednotlivé kone trénované na určité cviky, naše kone sú všestranné. Okrem klasickej jazdeckej školy sú cvičené napríklad aj v záprahoch,“ uviedol Horný.
Špecialitou koní v Topoľčiankach je „psí sed“, ktorý návštevník vo Viedni neuvidí.
„Je to typické pre naše kone, že sa poklonia a poďakujú za pozornosť,“ hodnotí riaditeľ žrebčína.
K najťažším predvádzaným prvkom patrí podľa neho tzv. capriola, cvik, počas ktorého je kôň všetkými štyrmi nohami nad zemou a na pokyn jazdca prudko vykopne zadnými nohami.
„Tento skok bol obranným prvkom v armáde, keď jazdec potreboval odkopnúť nepriateľa,“ uviedol Horný.