Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Potravinárstvo Z domova

Podpora agrorezortu nesmie mať negatívny dosah na spotrebiteľa

chat_bubbleKomentáre: 7 visibilityZobrazenia: 401
UniCredit Bank 2018

Opatrenia na podporu domácej produkcie poľnohospodárstva a potravinárstva nesmú mať negatívny dosah na slovenského spotrebiteľa a zamestnancov v celom dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Uvádza sa to vo Výzve na podporu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na Slovensku, ktorá je reakciou na návrh zaviesť osobitný odvod pre obchodné reťazce.

Dokument podpísali v stredu viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský a viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová. Podľa viceprezidenta Lelovského sa k nej pripája aj Združenie miest a obcí Slovenska.

Viceprezidenti Uhlerová a Lelovský sa zhodli na tom, že systémovo treba podporiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo, čo by vyústilo k väčšej produkcii slovenských potravín, ale osobitný odvod nie je tou správou cestou. Dôsledkom jeho zavedenia môže podľa nich byť rast cien potravín na Slovensku a Uhlerová predpokladá aj prísun lacnejších potravín zo zahraničia, ktoré budú nakupovať nízkopríjmové skupiny občanov.

„V tejto súvislosti vidíme aj negatívny dosah na sociálny dialóg, najmä na rast miezd v agropotravinárstve a obchode,“ uvádza sa vo výzve.

Jej podporovatelia zároveň vyzvali, aby nepokračoval legislatívny proces o zákone o osobitnom odvode, a tiež apelujú na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby sprostredkovalo dialóg na odbornej úrovni medzi poľnohospodármi, potravinármi, obchodníkmi, sociálnymi partnermi, vrátane zamestnancov, a štátom.

„Stretnutia s ministerkou Gabrielou Matečnou (SNS) už prebehli. Pani ministerka má záujem podporiť poľnohospodársku výrobu a potravinárstvo, ale zatiaľ nám nie je jasné, či osobitný odvod považuje za ten jediný správny spôsob,“ uviedol na otázku TASR o komunikácii so šéfkou agrorezortu Lelovský.

 „Ak by tento odvod prešiel, vyvolá veľké množstvo legislatívnych a ďalších zmien, ktoré budú mať dlhoročné následky,“ konštatoval s tým, že významnú zmenu ako osobitný odvod nie je možné pripravovať a realizovať cez poslanecké návrhy bez celospoločenskej a odbornej diskusie. Treba sa podľa neho zamerať aj na finančné dosahy zavedenia odvodu.

„Za posledného trištvrte roka stúpli ceny potravín o 4,8 %,“ pripomenula Uhlerová.

Návrh zákona o osobitnom odvode posunul parlament v októbri do druhého čítania. Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku by mali podľa neho od budúceho roka platiť osobitný odvod vo výške 2,5 % z ich čistého obratu. Poslanec Radovan Baláž (SNS) medzitým avizoval určité úpravy zákona. Zvýšiť sa má minimálne percento predaja potravín z 10 % na 25 %. Osobitný odvod by nemali platiť malé a stredné podniky, podnikové predajne, prevádzky, ktoré sa nachádzajú v malých obciach, a obchodné aliancie. Odvod by sa tiež nemal týkať prevádzok, ktoré sú v okresoch spadajúcich pod zákon o najmenej rozvinutých okresoch.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: archív polnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1389 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

7 komentárov

  1. marcel sako
    28. novembra 2018

    zakon treba trochu modifikovať a to tak , že ak reťazec bude predávať 90- 100 % produktov vyrobených na SK v SK firmách s SK zamestnancami treba ho oprostiť od daní a podobne odstupňovať % dane za percento predaných slovenských výrobko v každom z reťazcov Napríklad lídl, kde nie je možno ani 25 % SK výrobkov by som dal 5 -10 % z čistého obratu. Takýmto spôsobom by sa priamo podporili slovenský výrobcovia.

    Odpovedať
  2. XY
    28. novembra 2018

    Marcel, mať také percento je prakticky v dnešnej dobe nemožné. To by si ľudia museli odvyknúť od banánov, pomarančov, arašídov,…cez zimu aj šaláty, hrozno či jahody…rajčiny sa už v skleníkoch pestujú v zime aj u nás, ale iné druhy zeleniny či ovocia nie v dostatočnej miere, aby nasýtili trh. Myslím si, že by bolo veľmi prospešné aj 70-80 %. Čo je prakricky 2,5 násobok dnešného stavu. Otázka č.2: vieme hneď zajtra reagovať na dopyt trhu a dodať to čo nedovezieme? Pretože farmár čo dopestuje repku na MERO, kukuricu na bioetanol či pšenicu pre mlynára nezásobí reťazce potravinami. A keď nie sú spracovatelia a potravinári, kt. urobia finálny produkt pre spotrebiteľa, tak tu bude hladomor. V obchode si nik nekúpi kilo kukurice typu konský zub v sáčku na nedeľný obed…aj to bravčové rastie nejaký ten piatok. Keď sa pozrieme na situáciu na trhu s vajcami pred tuším 2 rokmi, keď nebolo vajec a ich cena stúpla dvojnásobne, tak toto by sa dotklo všetkých potravín…

    Odpovedať
  3. XY
    28. novembra 2018

    Skôr by sa mohli domáci výrobcovia podporiť formou daňových alebo odvodových úľav+ podpora produkcie.
    Pre prvovýrobu musí byť tiež priorita podpora produkcie a nie mať stovky ha, prenájom traktora s mulčovačom na týždeň a celý rok je dotyčný za vodou za ničnerobenie. Je jasné, že na pasienkoch nik nebude pestovať mrkvu či inú zeleninu, ale vyrábať mäso alebo mlieko sa tam dá…
    Taktiež by mali fungovať siete, kde by sa dala produkcia odbytovať. Tak ako to funguje napr. pri cukrovej repe. Nemá význam podporovať vznik stoviek malých cukrovarov, kde bude spracovaná repa len z 1 podniku. Preto je na zamyslenie budovanie malých bitúnkov, konzervární…keď dnes sú všade veľké a efektívne potravinárske koncerny.
    Ale to by sme sa najskôr my poľnohospodári a potravinári museli vedieť dohodnúť a nehašteriť sa.

    Odpovedať
  4. stary gazda
    2. decembra 2018

    XY stav slov.. pol .. dotacia na jedno pracovne miesto v ek travach je70000 eu na ovocie a zeleninu 2500eu odvody a dane u ovo… a zeleniny5000eu bude to pestovat niekto asi nik.O Krem toho potreba velkych investicii a NULOVE investivne dotacie = rast nemožny

    Odpovedať
  5. stary gazda
    2. decembra 2018

    XY stav slov.. pol .. dotacia na jedno pracovne miesto v ek travach je70000 eu na ovocie a zeleninu 2500eu odvody a dane u ovo… a zeleniny5000eu bude to pestovat niekto asi nik.O Krem toho potreba velkych investicii a NULOVE investivne dotacie = rast nemožny

    Odpovedať
  6. stary gazda
    2. decembra 2018

    XY stav slov.. pol .. dotacia na jedno pracovne miesto v ek travach je70000 eu na ovocie a zeleninu 2500eu odvody a dane u ovo… a zeleniny5000eu bude to pestovat niekto asi nik.O Krem toho potreba velkych investicii a NULOVE investivne dotacie = rast nemožny

    Odpovedať
  7. realista
    2. decembra 2018

    „starému gazdovi“ – pri tej platbe – ako uvádzate – je to aj chov minimálne cca 60 VDJ – čistá strata a o rôznych byrokratických povinnostiach v EPV ani nehovoriac – a ak ste zeleninár nepozerajte na stav len cez prizmu problémov svojho podnikania…..(o.i. EU v marginálnych oblastiach žiadny rast nepotrebuje – cieľom je len udržiavanie osídlenia a udržanie rázu krajiny…)

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.