Zadajte hľadaný výraz

  • Inzercia
Komerčné informácie Z domova

Počasie pripraví vždy iné prekvapenie

Počasie pripraví vždy iné prekvapenie
insert_photoTím likvidátorov Agra poisťovne pri určovaní výšky škôd na porastoch kukurice.

O tohtoročnom počasí počas vegetačnej sezóny sa popísalo mnoho. Nedostatok zrážok sa prejavil na celom území Slovenska, niekde viac, niekde menej. Podobne rôzny bol vplyv na jednotlivé poľnohospodárske plodiny.

Prírodné podmienky výrazne ovplyvňujú hospodárenie na Krupinskej planine. Na jednej strane je to zrážkový tieň, na strane druhej svahovitý terén a priepustné kamenisté pôdy sopečného pôvodu, ktoré aj to málo zrážok, ktoré spadnú, rýchlo odvedú hlboko do podzemia. V tejto oblasti hospodári RD Bzovík, ktorého výmera obhospodarovanej pôdy je 3376 ha v katastroch 8 obcí, zahŕňa rôzne podmienky pre rastlinnú výrobu, či už typom pôd, svahovitosťou, alebo nadmorskou výškou, ktorá sa pohybuje od 80 do 500 m n.m. Keďže roľnícke družstvo sa venuje hlavne živočíšnej výrobe – produkcii mlieka od 550 ks dojníc a 500 kusov oviec a výkrmu jalovíc, rastlinná výroba je prispôsobená hlavne výrobe krmovín pre živočíšnu výrobu a suroviny pre bioplynovú stanicu, ktorá je tiež súčasťou družstva. V živočíšnej výrobe pracuje 60 percent z 95 zamestnancov družstva, čo je v krupinskom regióne významný počet ľudí. Zvyšok pracuje v rastlinnej výrobe, miešiarni kŕmnych zmesí a pri obsluhe bioplynovej stanice.  Z celkovej výmery je asi 1350 ha lúk, zvyšok je orná pôda, na ktorej pestujú ozimnú pšenicu na 600 ha, ozimný jačmeň na 130 ha, repka na 260 ha repky, 750 ha kukurice a 200 ha lucerny. Tržnou plodinou je len repka a časť pšeníc, ostatné plodiny družstvo spracováva vo vlastnej miešiarni krmív, kde vyrábajú vlastné krmivá pre zvieratá.

Investícia do poistenia sa vyplatila

Tento rok dal bzovíckym družstevníkom riadne zabrať. Aj keď všetko bolo načas zasiate, nahnojené, neprišla voda.

 „Čoraz viac pociťujeme aj v tomto regióne vplyv otepľovania. Prejavuje sa to pomerne rýchlymi zmenami počasia v lokálnych územiach. Tak tomu bolo aj v tomto roku, keď dva katastre boli v júni zasiahnuté ľadovcom, ktorý poškodil hlavne porast repky, ale tiež práve vzchádzajúci porast kukurice. Tá síce zregenerovala, ale ďalej ju ničilo pretrvávajúce sucho. Nakoniec úroda silážnej kukurice bola jedna z najnižších za posledných 10 rokov, ktorá bude chýbať vo výžive HD, ale tiež ako surovina pre bioplynovú stanicu. Keďže interval suchých rokov sa neustále skracuje, rozhodli sme sa úrodu poistiť okrem ľadovca aj na sucho,“ hovorí predseda družstva, Ing. Juraj Petruš.

Práve na základe daných prírodných podmienok a negatívnych skúseností so suchom v rokoch 2012 a 2013, sa rozhodli využiť možnosť pripoistenia sucha u kukurice, čo je súčasťou balíka poistenia proti ľadovcu alebo iných živelných rizík.  Agronómka družstva Katarína Drdolová hovorí: 

„Dosť sme váhali, lebo taký objemný balík poistenia, zahrňujúce stojí nejaké peniaze. S Agra poisťovnou už spolupracujeme niekoľko rokov, a za to obdobie sme tu už mali poistné plnenia hádam zo všetkých poistených rizík. Raz to bolo za sucho pri vzchádzaní, druhý rok za splavenie, víchricu či ľadovce. Tento rok sme sa rozhodli pripoistiť sucho v hodine dvanástej a bol to dobrý krok. Náhrada z poisťovne nám pomôže vykryť sčasti stratu príjmov ako i nákup novej suroviny.“ Riaditeľ Agra poisťovne, Ing. Dalibor Bán doplnil: „Ukazuje sa, že takéto poistenie je opodstatnené. Väčšina našich klientov, ktorí sa ho rozhodli zahrnúť do poistenia svojho podniku aj poistenie rizika sucha u kukurice, potrebovali tento problém aj riešiť, keď viac ako dve tretiny nahlásených pozemkov bolo v dôsledku sucha aj odškodnených.“

Predseda by privítal podporu pri riešení vplyvov počasia na podnikanie pod holým nebom aj zo strany štátu:

„Mrzí nás, že do jednotlivých schém podpôr sa nedostala aspoň čiastočná úhrada poistného pre poľnohospodárov, ako to bolo aj na Slovensku v minulosti. Je na rozhodnutí každého podniku ako sa rozhodne pri zvažovaní rizika poistiť či nepoistiť úrodu, ale osobne si myslím, že ak by bola podpora, pri prehodnocovaní rizika by sa viac podnikov rozhodlo využiť možnosť aj takto riešiť problém zabezpečenia úrody voči poškodeniu a výpadku tržieb.“

Práve finančné možnosti slovenských poľnohospodárov obmedzujú tak ponuku poistných produktov, ako aj záujem o ich využitie. V iných krajinách je možné napríklad proti suchu poistiť všetky plodiny, ale ich kúpyschopnosť súvisí s dotáciami od štátu, ktorý poľnohospodárovi vráti 30-50 percent uhradeného poistného.

Osev sa prispôsobuje meniacim sa podmienkam  

Problémy, ktoré prinášajú zmeny v priebehu počasia sa snažia na družstve  riešiť aj pomocou zavádzania takých postupov a technológií, ktoré prispejú k dosiahnutiu dobrých hospodárskych výsledkov. Agronómka hovorí:

„V posledných rokoch prechádzame zo zimy priamo do leta, do vysokých teplôt. Nepraje to jarným sejbám, jarný jačmeň sme úplne museli vyradiť a prešli sme na ozimnú formu. U obilnín vyberáme skoršie odrody a posúvame termíny sejby, aby sme zachytili aspoň nejakú vlahu, keďže zrážok ubúda. U kukurice sa snažíme odrody rozložiť od FAO 240 do FAO 380, aby dozrievanie a z toho vyplývajúci zber bol postupný. Tohto roku ale aj tak všetky reagovali rovnako, lebo sucho bolo strašné. Porasty dosiahli len 100-150 cm, a v šúľkoch bol problém nájsť zrno. Siláže preto bude nielen málo, ale bude v nej aj chýbať energia.“ Predseda doplnil: „Chýbajúce krmoviny je potrebné nakúpiť a ceny sa neúrodou v celom regióne zvyšujú. Náklady stúpajú aj dopravou z väčších vzdialeností.“

Dôsledky nepremyslených krokov

V Bzovíku sa teda rastlinná výroba podriaďuje živočíšnej a v rámci nej produkcii mlieka. Preto nebolo možné vyhnúť sa súčasnej aktuálnej téme cien mlieka a podpory živočíšnej výroby. Ing. Petruš vidí dôvody súčasných výkupných cien surového kravského mlieka v nedomyslených rozhodnutiach:

„Situácia v tomto segmente na Slovensku, ale aj v Európe naozaj nie je dobrá a zapríčinila ju svojimi rozhodnutiami práve Európska komisia. Ako prvé to bolo rozhodnutie o zrušení kvót k 31.3.2015 bez toho, aby bol pripravený iný systém na riešenie krízy v sektore mlieka. Druhé rozhodnutie, ktoré spôsobilo prepad cien, bolo embargo na Rusko. Práve toto rozhodnutie spôsobilo prebytky mlieka a výrobkov z neho na trhu a ceny padajú smerom nadol. Ak mám hovoriť za náš podnik, priemerná cena za rok 2014 bola 0,35 EUR/liter  a za prvých deväť mesiacov roku 2015 je 0,25 EUR/liter, rozdiel v cene mlieka je teda 0,10 EUR/liter. Pri produkcii cca 4 mil. litrov mlieka, predstavuje výpadok tržieb v tomto roku 400 000 EUR. Tu je potrebné oceniť kroky rezortného ministerstva a vlády, že prijali rozhodnutie pomôcť dodatočnými finančnými prostriedkami podporiť chovateľov dojníc. Pomoc zo strany EÚ vo finančnom vyjadrení je skôr na smiech.“ Pri odbyte mlieka je podľa predsedu rozhodujúce, aby prvovýrobca dostal za svoje mlieko aj včas zaplatené, preto už nerozhoduje to, či je spracovateľ domáci, alebo  zahraničný.

„Osobne ma mrzí, že na Slovensku sa nevieme združovať a ponúkať väčšie objemy a tak dosiahnuť lepšie ceny pre chovateľov. Väčšina si myslí, že ako sólisti dosiahnu lepšie ceny, ale nemusí to vždy platiť,“ hovorí Ing. Petruš. S často prezentovanou podporou živočíšnej výroby v novom programovacom období to však veľmi priaznivo nevidí: „Je pravdou, že podpora na dojnicu vo výške 249 EUR, je oveľa vyššia než akú sme dostávali roky pred tým. Ale zároveň je potrebné povedať, že chovateľom, ktorí hospodária v horších výrobných podmienkach na väčších výmerách poklesnú podpory ANC v porovnaní s LFA, krátenie sa dotkne aj platieb SAPS, kde sa týmto podnikom nad určenú výšku krátia podpory znova o 5 percent.“

Autor článku: Malvína Gondová
Zdroj obrázku: Tím likvidátorov Agra poisťovne pri určovaní výšky škôd na porastoch kukurice.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments