Deň zemiakov, ktorý v Peru slávia zo zákona od roku 2005 vždy 30. mája, sa stal oslavou tohto 100-percentne peruánskeho produktu. Peruánci oceňujú popri výživových a gastronomických hodnôt aj historický pôvod zemiakov a zdôrazňujú, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd a odtiaľ sa rozšírili do celého sveta.

V Peru sa vyskytuje 3500 z 5000 variet zemiakov existujúcich na svete. V tejto krajine Národný deň zemiakov (Día Nacional de la Papa) slávia gastronomickými festivalmi, súťažami, degustáciami i koncertami.

Divé zemiaky rástli v latinskoamerických Andách na hraniciach medzi Bolíviou a Peru. Prvé stopy po kultúre zemiakov odborníci datujú do obdobia pred 7000 rokmi. Zemiaky boli jedinou kultúrou odolávajúcou tvrdým klimatickým podmienkam do nadmorskej výšky 3000 metrov nad morom a na pobreží jazera Titicaca. V tom čase existovalo takmer 200 druhov divých odrôd zemiakov, z ktorých roľníci postupne vyselektovali odrody vhodné na pestovanie. Tak sa zrodila aj rozmanitá varieta odrôd. Pre pôvodné andské obyvateľstvo existovali v princípe dve hlavné potraviny, ktorými sa živilo: zemiaky a kukurica.

Po príchode prvých španielskych dobyvateľov do Latinskej Ameriky aj oni objavili zemiaky. Do Európy túto plodinu previezli okolo roku 1570. Pomaly sa dostala do Talianska, Francúzska či Nemecka. V polovici 17. storočia vďaka Angličanom prenikli zemiaky aj do severnej Európy.

V Lime od roku 1971 pracuje Medzinárodné zemiakárske centrum, výskumné a laboratórne pracovisko, v ktorom je zhromaždená najväčšia banka zemiakových odrôd na svete.

V dôsledku otepľovania Zeme sa pestovanie zemiakov posúva do vyšších zemepisných polôh. Ešte pred 15 rokmi sa zemiaky v Peru pestovali o 300 metrov nižšie než v súčasnosti. 

Zemiaky obsahujú antioxidanty aj vitamín C. Okrem toho sú v nich mangán, vitamíny skupiny B, draslík, fosfor a zinok.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) – špecializovaná agentúra Organizácie Spojených národov (OSN) – vyhlásila rok 2008 za Medzinárodný rok zemiakov. FAO tak postupovala preto, aby „upriamila pozornosť na zásadnú úlohu zemiakov ako základnej potraviny na planéte“. Avšak FAO mala aj ďalší konkrétny cieľ, a to podporiť rozvoj trvalo udržateľných systémov založených pri pestovaní zemiakov, aby sa zohľadňovali zdravotné podmienky pre pestovateľov i konzumentov a zároveň sa plne uplatňoval potenciál zemiakov ako „potraviny budúcnosti“, uvádza FAO.

Pritom vyzdvihla, že zemiaky sa pestujú prakticky všade na svete, stali sa súčasťou stratégií orientovaných na poskytovanie výživnej stravy chudobným i hladujúcim, a v neposlednom rade ocenila aj zdravotné účinky konzumovania zemiakov.