Slovenské poľnohospodárstvo zaznamenáva za ostatné desaťročia zmeny, ktoré ovplyvňujú nielen poľnohospodársku výrobu ako takú. Svojou úlohou a vplyvom na rozvoj regiónov má poľnohospodárstvo rozhodujúci vplyv v krajinotvorbe, v zachovávaní kultúrnych tradícií, podpore sociálnych väzieb a tým má  jedinečnú úlohu pri podpore regiónu. A rozvíjajúci sa a prosperujúci región znamená prosperujúci štát.

Najväčším ovplyvňovateľom poľnohospodárstva je dotačná politika

V uplynulých dvoch rokoch prebiehal zaujímavý projekt, všímajúci si príčiny, ovplyvňujúce poľnohospodárstvo  a nielen to, sledoval aj slovenské špecifiká a vplyvy na rozhodovacie procesy vlastníkov fariem. Všíma si následky týchto vplyvov, ktoré znamenajú rozvoj alebo útlm poľnohospodárskej výroby a následne tým ovplyvňujú daný región a pokúša sa nájsť riešenia pre zlepšenie stavu..

Vzhľadom k štruktúre fariem na Slovensku je najväčším ovplyvňovateľom poľnohospodárstva dotačná politika. Všímali sme si, ako vplýva cielenosť a výška podpory na štruktúru poľnohospodárskej výroby a tým následne na regionálny rozvoj – kladne, čiže podporujúco, alebo záporne, čiže znižovaním ziskovosti a úpadkom. Ak hovoríme o poľnohospodárskej výrobe, zahŕňame nielen prvovýrobu, všímame si aj spracovanie komodít, t.j.  využitie potenciálu pridanej hodnoty.

Rozhodujúci vplyv na dotačnú politiku mal vstup EÚ. Zmenou tejto dotačnej politiky po vstupe do únie dovtedy podporované výroby zaznamenali pokles (špeciálna rastlinná výroba, živočíšna výroba). Naopak, cielením podpory na plochu dostali priestor monokultúrne plodiny, s nižšou nákladovosťou a veľkými osevnými plochami.

Politika prideľovania dotácií je jedným zo zásadných vplyvov na celkový rozvoj regiónu

Nakoľko, ako každá iná krajina, aj Slovensko  má svoje špecifiká, ktoré podmieňujú poľnohospodársku výrobu, zmena dotačnej politiky znamenala pre mnohé podniky, pracujúce v nadväznosti na podmienky daného regiónu, problém. Nižšie dotácie na agrokomodity, dovtedy podporované kvôli vyššej nákladovosti (napr. zemiaky v podhorských oblastiach, zeleninárska výroba v južných oblastiach Slovenska, živočíšna výroba – chov oviec, chov HD s mliekovou produkciou) zaznamenali pokles výnosov a následne likvidáciu. Z dlhodobého hľadiska bol tento trend určujúcim pre fungovanie daného regiónu, najmä zamestnanosti, nakoľko poľnohospodárstvo v minulosti absorbovalo značnú časť pracovnej sily.

Jedným z dôvodov vysokej zamestnanosti v poľnohospodárstve boli aj pridružené výroby, kedy poľnohospodárske podniky svoju produkciu aj čiastočne spracovávali, alebo vytvárali remeselné výroby doplňujúce hlavnú činnosť – poľnohospodársku výrobu, čím  bola podporená zamestnanosť, tým obyvateľstvo malo tendenciu zostávať v regióne a uprednostňovať tradičný životný štýl.

Vidíme teda, že politika prideľovania dotácií je jedným zo  zásadných vplyvov na celkový rozvoj regiónu.

Prispôsobenie sa veľkých fariem je prirodzené

Z výpočtov v projekte vyplýva, ako sa zmeny vo vyplácaní dotácií odrazili vo výnosoch jednotlivých komodít. Platba na plochu úplne zmenila situáciu v poľnohospodárstve.  Výsledkom tejto dotačnej politiky je ústup od tradičných a nákladovo náročných plodín ku výsevu monokultúrnych obilnín a olejnín, ktoré majú oveľa nižšiu nákladovosť, čo pri podpore na hektár osiatej plochy významne ovplyvňuje rentabilitu výroby.

Keďže na Slovensku je veľké percento plôch obhospodarovaných minimom poľnohospodárskych podnikov, pätina poberateľov dostáva cca 94% priamych platieb, čo je najvyššie číslo spomedzi krajín EÚ z hľadiska koncentrácie priamych platieb, je toto uprednostnenie vo výrobe dôsledkom záujmu po zvýšení ziskovosti poľnohospodárskej výroby. Otázka tu je, ako by sa skutočnosť platby na hektár prejavila v prípade, ak by percento poberateľov a výška platieb boli vyrovnanejšie. Čo  znamená, že prostriedky by sa nekoncentrovali v rukách niekoľkých poberateľov.

Cielením hlavného podielu platieb na priame platby sa tak menej investuje do štrukturálneho rozvoja poľnohospodárstva. Prispôsobenie sa veľkých fariem tejto politike je prirodzené, snaha dosahovať ziskovosť je pochopiteľná, avšak poľnohospodárstvo musíme posudzovať nielen z hľadiska podnikateľského a teda dosahovania profitu, ale najmä z hľadiska jeho funkcie zabezpečenia výživy obyvateľstva a jeho vplyv na krajinu a región.

Tradícia sa môže prejaviť v ekologickej výrobe

Ďalším efektom dotačnej politiky je nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu Slovenska, kde dominuje výrazne dovoz nad vývozom. Osev veľkých plôch  obilninami a olejninami dáva predpoklad vývozu prvotnej suroviny – zrna obilnín a semien olejných rastlín. Je tým ovplyvnená štruktúra vývozu, kde exportujeme najmä produkciu prvovýroby, čo je z ekonomického hľadiska najmenej výhodné. Následný je dovoz spracovanej produkcie. Často sa jedná o pôvodný export prvovýroby, ktorý následne po spracovaní je importovaný do krajiny pôvodu, samozrejme, s pridanou hodnotou, čo predstavuje zásadnú stratu pre náš agropriemysel, a tým samozrejme ovplyvňuje výsledok hospodárenia krajiny.

Vidíme, že vhodné nastavenie dotačnej politiky môže viesť k vzostupu regiónov a tým aj zlepšeniu životnej úrovne obyvateľstva, ktoré následne môže ťažiť z rozvoja odvetví na poľnohospodársku výrobu nadväzujúcich, ako sú rôzne tradičné remeselné výroby a to nielen spracovanie potravín, tradíciou na Slovensku bolo spracúvanie aj technických plodín, zhodnocovanie „odpadu“ pri prvovýrobe – napr. otrúb, šúpolia…

Tradícia prechádza vývojom, a dnes sa môže tradícia prejaviť v ekologickej výrobe, kedy s investíciami do technológií je možné oveľa vo väčšom meradle zhodnocovať inak odpadové suroviny novým spôsobom, (napríklad lisovať otruby na vykurovacie pelety).

Poľnohospodárstvo má jedinečnú možnosť absorbovať pracovnú silu, ktorá dnes tvorí veľmi malé percento v rámci zamestnanosti na Slovensku. (1,9 % zo zamestnaných ľudí, v EÚ je to 3,8%).

Cielenou politikou riadenia dotácií  môžeme podporiť zamestnanosť

Z pohľadu fungovania poľnohospodárstva v EÚ vidíme pozitíva podpory rodinných fariem. Tento fakt stojí za zváženie, najmä ak vnímame poľnohospodársku výrobu aj z hľadiska sociálneho a kultúrneho. Fungovanie v rámci rodinného podnikania má svoje priaznivé efekty na ekonomiku, nakoľko väzby medzi členmi rodinnej farmy, ovplyvňovanie a formy riadenia sú zodpovedné ku rodine a prostrediu, z ktorého táto rodina musí profitovať. Je teda samozrejmá funkcia rodinnej farmy ako tvorcu regionálnych charakteristík a vyplývajúcich z kultúrnych a prírodných daností. Ide teda o najpriaznivejšiu formu podpory regiónu.

Cielenie dotačnej politiky, či už formou viazania priamych platieb, alebo ich časti na produkciu, väčšou podporou špeciálnych výrob a smerovania prostriedkov do spracovateľských aktivít, môže jednoznačne a priaznivo ovplyvniť región a jeho rozvoj.

Z dvora k regionálnemu rozvoju

Opäť sa teda vraciame k záveru, že najväčší vplyv na poľnohospodárstvo má dotačná politika a záujem štátu na podpore domácej produkcie vhodnou voľbou štruktúry dotácií, a to  väčším dôrazom kladeným na poľnohospodársku produkciu, alebo platbami vo forme projektových podpôr, kedy je podpora najadresnejšia a tým najúčinnejšia.

Ak teda chceme naplniť spojenie „Z dvora k regionálnemu rozvoju“, vždy sa vraciame k záveru, že najväčší vplyv na poľnohospodárstvo má dotačná politika a záujem štátu na podpore domácej produkcie vhodnou voľbou štruktúry dotácií, a to  väčším dôrazom kladeným na poľnohospodársku produkciu, alebo platbami vo forme projektových podpôr, kedy je podpora najadresnejšia a tým najúčinnejšia.

Článok je jedným z výstupov štúdií, ktoré boli vypracované v projekte s názvom „Z dvora k regionálnemu rozvoju vidieka“ s kódom 314010L782, kde hlavný riešiteľom projektu bola Agentúra na podporu inovácií v obstarávaní, n.o..