Tak ako každý rok, aj počas 45. ročníka Medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex v Nitre sa uskutočnilo niekoľko odborných okrúhlych stolov. Každoročne ich pripravuje zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so štátnym podnikom Agroinštitút a portálom poľnoinfo.sk. Beseda na tému Prvovýrobcovia a potravinári sa snažia priblížiť deťom bola aj verejnou nahrávkou do rozhlasovej relácie RTVS a jej súčasťou bola diskusia so spotrebiteľmi a ochutnávky mliečnych produktov

Hlavnou myšlienkou tohto okrúhleho stola bolo zmapovanie doterajších projektov, ktoré sa venujú deťom a mládeži a pohľad na efektivitu a konkrétny dosah na populáciu. Azda najvýraznejším spomedzi kampaní, ktoré pripravili poľnohospodári spolu s potravinármi, boli projekty venované zvýšeniu konzumácie kravského mlieka a produktov z neho.

„Ak zájdem do nedávnej histórie, dlhodobo sme sa zamýšľali, že jedným z dôvodov zlej situácie či už v sektore prvovýroby, alebo spracovania mlieka bola nízka spotreba mlieka. Napríklad pred desiatimi rokmi bola štatisticky najnižšia – len 153 kilogramov na osobu a rok. Výsledkom spoločných rokovaní Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka a Slovenského mliekarenského zväzu bolo založenie Mliečneho fondu, do ktorého sa skladajú prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka. Prostriedky tohto fondu slúžia na prípravu a realizácie informačných a propagačných aktivít na zvýšenie spotreby mlieka“ hovorí Margita Štefániková zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

SZPM momentálne zastupuje 140 podnikov prvovýroby mlieka. S prvým projektom Objav mlieko začal SZPM v spolupráci so SMZ pred desiatimi rokmi. Prvovýrobcovia i spracovatelia mlieka si uvedomili, že spotreba klesla radikálne a okrem ekonomických faktorov pre rezort to môže mať hlavne zlý dopad na zdravie mladej populácie.

 „Pri rozdelení spoločnej republiky sme začínali s 250 kg za osobu a rok. Klesli sme na 153 kg na osobu a rok, pričom odporúčaná hodnota Svetovou zdravotníckou organizáciou je 220 kg,“ pripomína Stanislav Voskár, ktorý je prezidentom Slovenského mliekarenského zväzu.

 „Prvou aktivitou v rámci Mliečneho fondu bola kampaň Objav mlieko. Začali sme ju realizovať v roku 2008 a trvala 3 roky. V rámci kampane sme sa sústredili na viaceré cieľové skupiny, hlavne na matky, deti a mládež. Zistili sme že k deťom je najlepšie pristupovať hravou formou. Súčasťou kampane bolo napríklad CD Cesta mlieka. Snažili sme sa ukázať, kde sa mlieko tvorí, kde sa kravičky chovajú, ako sa musia ľudia o ne starať a ako mlieko putuje ďalej spracovateľovi, ako sa mlieko spracováva na rôzne mliečne výrobky a ako putuje až do obchodov. V CD vystupovala „kravička Elička“, ktorá učila deti a vysvetľovala im, akú cestu musí mlieko absolvovať, aby sa dostalo od kravičky až k deťom na stôl. Takéto CD dostal tri roky po sebe každý prvák, takže sme zasiahli 60 tisíc detí,“ hovorí Margita Štefániková a jej kolega pripomína: „Legislatíva je neúprosný boj a doposiaľ sme nenašli taký súlad, aby sa situácia zmenila. Je to tak aj v prípade Školského mlieka. Program hodnotíme ako úspešný, funguje v celej EÚ a je finančne podporený. Postupne sa darí dodávať mlieko do viac škôl, no stále sme len na polceste. Dodávame mlieko do 2 400 škôl, no je to stále len polovica,“ hovorí Stanislav Voskár a pripomína, že súčasný stav konzumácie je 176 kilogramov na osobu a rok.

 Súčasťou aktivít v rámci kampane Objav mlieko spolufinancovanej  z prostriedkov Mliečneho fondu je aj 6 dielny dokumentárny filmo „Aká je pravda o mlieku?“. Cieľom dokumentárneho filmu  je podať zo strany odborníkov objektívny obraz o výrobe a spracovaní mlieka, ale aj vyvrátiť rôzne mýty a konšpirácie, ktoré v súčasnosti kolujú o mlieku. Film je okrem DVD formy dostupný aj na stránke www.slovenskemlieko.sk. 

 Druhou kampaňou Mliečneho fondu bola kampaň „Za SK mliečne výrobky“ Táto kampaň bola zameraná na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.

 V súčasnosti prebiehajúca v rámci Mliečneho fondu informačná a propagačná Treťou kampaňou je kampaň „Za SK mliečne výrobky“. Jedným z najznámejších aktivít je projekt  Adoptuj kravičku. Prvá etapa prebiehala v rámci kampane za SK mliečne výrobky. Vtedy sa adoptovalo 20 tisíc kravičiek. Druhá etapa prebieha v súčasnosti.

„Do projektu sa zapojilo 73 hospodárskych dvorov v rámci podnikov prvovýroby mlieka. Nafotilo sa na nich  12 tisíc kravičiek. Celú túto ponuku kravičiek, ktoré sú pripravené na virtuálnu adopciu máme na webovej stránke www.adoptujkravicku.sk. Do projektu sa môžu zapojiť jednotlivci, aj kolektívy.  Po úspešnej adopcii dostanú deti tzv. rodný list kravičky a  môžu sa o ňu virtuálne starať a hrať sa s ňou“ hovorí Margita Štefániková zo SZPM.

Okrem jednotlivcov môžu do projektu vstupovať aj kolektívy. Každý podľa uváženia si môže adoptovať kravičku z rôznych regiónov Slovenska. Projekt stále beží a ešte je voľných 9 tisíc kravičiek na adopciu.

Ako pripomína Stanislav Voskár, búrlivá diskusia medzi prvovýrobcami a spracovateľmi o cene mlieka mala aj svoje pozitíva. Vznikol spomínaný Mliečny fond a dohoda o marketingovej podpore konzumácie mlieka. A vďaka tomu vznikol napríklad aj Mňam Fest v Bánovciach nad Bebravou, ktorý dnes mnohí považujú za akýsi prototyp ako správne komunikovať deťom a dospelým témy tradičných potravín, mlieka, regionálnych výrobkov.

 „U nás je najväčšou atrakciou skákanie do sena, prezeranie zvierat, transparentných úľov, vozba na koňoch a historická i súčasná poľnohospodárska technika,“ hovorí Stanislav Voskár, ktorý patrí aj k autorom myšlienky Mňam Festu.

„Prvý ročník sme zorganizovali za tri týždne s podtitulom Zachráňme potraviny z regiónu a navštívilo ho 4-tisíc spotrebiteľov. Prvé skúsenosti sme mali len pozitívne. Posledný rok počet návštevníkov vzrástol na 10-tisíc ľudí a predstavilo sa 105 lokálnych producentov. Čo je najlepšie, kým spočiatku sme mali problém nájsť výrobcov niektorých potravín z regiónu, lebo sa nevyrábali, postupne vznikli farmy so spracovaním mlieka, lokálny spracovateľ mäsa a podobne,“ hovorí Stanislav Voskár a pripomína, že dnes už majú problém, ako tieto všetky aktivity napratať na jedno námestie v Bánovciach nad Bebravou.

Okrem mlieka relatívne úspešne funguje program Školské ovocie. Pre prvovýrobcov to bola príležitosť zapojiť sa do reťazca dodávok podporovaného ovocia pre deti do škôl. Renáta Vagaská je pestovateľkou a dodávateľkou školského ovocia v Prešovskom kraji.

„Pozitívum vidím v tom, že dieťa sa dostáva k ovociu takmer denne a na druhej strane, ak by sme nemali tento program, naši ľudia nemajú v zime prácu. Zásobujeme zhruba 70 škôl, dieťa dostane napríklad 200 g jablko alebo stopercentné ovocné šťavy. Rovnako je to napríklad aj so zeleninou,“ hovorí Renáta Vagaská.

„Slovenských výrobcov je málo, prevažná časť ovocia sa k nám dostáva z Poľska, Maďarska, Španielska a Grécka. Ceny v hypermarketoch sú dotované, a veľmi nízke. Navyše, pre nás prvovýrobcov je problémom dostať sa do takýchto reťazcov. Aj preto vítame takéto projekty. Mnoho z rodičov si neuvedomuje, že jablko, ktoré putuje stovky až tisícky kilometrov a zberá sa ešte v nezrelom stave, predsa nemôže byť kvalitné. Navyše to zaťažuje životné prostredie,”hovorí Renáta Vagaská a pripomína, že deti sú rozmaznané trhom, dostatkom aj tropického ovocia i sladenými nápojmi. Preto je deti ťažšie osloviť.

„Máme dobrú skúsenosť, že k nám na farmu prídu deti, majú možnosť si odtrhnúť jablko priamo zo stromu, vozíme ich na traktoroch alebo sa s nimi rozprávame o tom, čo všetko treba urobiť na dopestovanie ovocia. Myslím, že takto budujeme povedomie, že jablko najlepšie chutí zo stromu,“ hovorí Vagaská a pripomína že kontrolný systém dotácií je pozitívna vec, no niekedy zvýšená administratíva komplikuje život dodávateľom a odrádza vedúcich školských jedální.

V roku 2007 vznikla iniciatíva z Hontu a Podpoľania a vzniklo združenie Tradičná chuť regiónov Slovenska. Jozef Golian síce pracuje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, no participuje aj na projektoch združenia

„Základným motívom bolo uchovávanie receptov a varenie tradičných jedál. Neskôr sme k tomu pridali aj detskú školu varenia, lebo si myslíme, že deti v tom veku si najviac zapamätajú čo vidia, navyše, keď to aj ochutnajú. Myslím, že náš projekt zasiahol desiatky detí. Aj keď to nie je toľko ako v prípade školského ovocia či mlieka, oslovujeme ich cez obecné úrady, regionálne médiá po školách, na internete a podobne. Najčastejšie sú zastúpené deti z obcí, ktoré majú ešte nejaký vzťah k prírode, zvieratám, ale zaznamenali sme aj deti z miest,  ktorí mali starých rodičov na dedinách,“ hovorí Jozef Golian.

Reláciu