V závere februára stojíme pred budovou prevádzky na pozberovú úpravu a balenie v Kostolnej pri Dunaji, ktorá patrí najväčšej rodinnej zeleninárskej firme na Slovensku aj v širokom okolí. Prichádza autobus, z ktorého vystúpi zhruba 50 mladých farmárov z rôznych kútov Európy. Skupinu vedie Marián Glovaťák, predseda ASYF – Združenia mladých farmárov na Slovensku, ktoré hostí európskych mladých farmárov pracovnej skupiny CEJA Young Farmers.

Príležitosť a vízia

Mladí poľnohospodári si prišli vypočuť príbeh ojedinelej zeleninárskej firmy rodiny Mačajovcov, ktorých predkovia začínali s pestovaním zemiakov v roku 1943 na výmere troch hektárov. Dnes je rodinná firma najväčším pestovateľom zemiakov a cibule v strednej Európe s celkovou výmerou obhospodarovanej pôdy 11-tisíc hektárov.

Juraj Mačaj, predseda predstavenstva Zeleninárska, ktorá spolu zastrešuje 14 pestovateľov zeleniny, všetkých privíta a v krátkosti predstaví spoločnosť. Pri slovách o objemoch zeleniny, ktoré organizácia vyprodukuje, čítame z tvárí poslucháčov neskrývaný úžas.

Mladí poľnohospodári sa počas prehliadky prevádzky dozvedajú podrobnosti o procese prania, triedenia a balenia zeleniny. Počas „prechádzky“ skladmi sa uhýbame vysokozdvižným vozíkom, ktoré premávajú halami častejšie ako MHD v rannej špičke. Prevádzka je v baliarni nepretržitá počas celého roka, všetko musí byť dobre organizované a efektívne.

Po ukážke stojíme opäť pred budovou a vedieme neformálne debaty o tom, ako to celé vznikalo. Ako vybudovať firmu týchto rozmerov?

„Nie je to len o peniazoch, je to o vízii o vytrvalosti. Naplňte svoje sny. My sme tiež začínali v malom a pozrite sa, kde sme dnes. Buď tomu veríte, alebo nie. My chceme dodávať zeleninu v našom okolí, to je náš hlavný cieľ a všetko tomu prispôsobujeme,“ odpovedá v angličtine na otázku, ktorá visela vo vzduchu, Juraj Mačaj.

Veľkosť ide bokom

Výmena skúseností je na prvom mieste. Mladí poľnohospodári u člena Predstavenstva Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Bratislava, to je vec druhá. Je to názorná ukážka, ako veľkí hráči nemajú problém podeliť sa o svoje vedomosti, dokonca aj podať pomocnú ruku.

„Spolu s predstaviteľmi organizácií, ktorí sú združení v jednej z top 4 najvplyvnejších agro organizácií v Európe sme videli úspešne využitú príležitosť. Tú príležitosť využila rodina Mačajovcov. Našou spoločnou úlohou musí byť, aby každý farmár na Slovensku mohol dostať takúto príležitosť. Aby prístup k pôde, prístup k finančným podporám bol spravodlivý, aby sme mali stovky takýchto príbehov, ktoré si budú konkurovať nie veľkosťou, ale hlavne efektívnosťou a kvalitou. Až potom príde ako zadosťučinenie sebestačnosť a dostatok slovenských producentov,“ konštatuje predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku Marián Glovaťák.

Každý poľnohospodár sa chce rozvíjať a postupne zlepšovať ekonomické ukazovatele svojho biznisu. Ide o prirodzený proces v každom podnikaní.

„Zároveň je prirodzené, že nie každý mladý poľnohospodár sa dokáže uplatniť ako samostatne hospodáriaci. Mladí a kvalifikovaní ľudia však dokážu preraziť aj ako zamestnanci vo veľkých firmách, kde dnes chýbajú. Členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) takýchto ľudí chcú a potrebujú. Každý šikovný mladý človek je obrovským zdrojom vedomostí a môže podniku priniesť len pozitíva,“ hovorí predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR a člen Predstavenstva SPPK Jozef Šumichrast.

Podľa neho by práve v takomto duchu mala fungovať spolupráca naprieč samosprávami v agrosektore, či už ide o väčšie alebo menšie zoskupenia.

Poďme diverzifikovať

V organizáciách výrobcov bežne nájdeme aj veľa malých a mladých pestovateľov. Združovaním však naberajú na sile a dokážu odbytovať výhodnejšie.

Práve v sektore špeciálnej rastlinnej výroby chýbajú noví, mladí a perspektívni pestovatelia. Chrbtovou kosťou slovenského zeleninárstva, zemiakarstva a ovocinárstva sú dnes stredné a veľké podniky. Potenciál pre malých a stredných tu však jednoznačne je.

„Nemôže každý robiť len konvenčné plodiny. Aj z malého sa neskôr stane veľký, ktorý však pestuje to isté. Problémy sa tak len nabaľujú. Jednoznačne musíme diverzifikovať a prinášať pridanú hodnotu,“ dodáva Jozef Šumichrast.

Aj bežní ľudia hľadajú v živote príležitosti ako sa zlepšovať, vzdelávať, zefektívňovať a tak prinášať pre spoločnosť pridanú hodnotu. Bez príležitosti teda niet pridanej hodnoty, bez malého nie je veľký a nikto nie je bez chyby.